Zvýšená pozornosť k stavu nášho okolia s prihliadnutím k možnostiam našich peňaženiek však otvárajú nové obzory....
femme: Vznik vášho Tandem Ateliéru je tiež určitým druhom redizajnu...
Roman Bezák: Dá sa povedať, že sme dlhoroční súputníci zo strednej i vysokej školy a neskôr sme často spolupracovali, najmä na zákazkách pre školy a škôlky, pre ktoré sme vytvorili niekoľko ihrísk. Nemali sme potrebu zakladať nejaké štúdio, veď vždy sme vedeli, kde jeden druhého nájdeme, ale asi dozrel čas, dať nášmu pracovnému úsiliu aj formálne profesionálny ráz v podobe internetovej stránky, prípadne obohatenej o dimenziu e-shopu.
Marek Dobeš: My sme tvorivé duo, ktoré sa dlhý čas úspešne dopĺňa a k redizajnu sme mali blízko vlastne vždy. Často to bola z núdze cnosť, ale dnes sa už pomaly začína uplatňovať koncepcia redizajnu ako plnohodnotná pridaná hodnota, tak sme sa rozhodli rozvinúť túto našu „špecializáciu".
Foto: Roman Bezák a Marek Dobeš
femme: Na začiatku teda boli rekonštrukcie detských ihrísk a neskôr?
Roman Bezák: Ja som sa k úpravám typu „zo starého nové“ dostal cez výrobu atypov. Najradšej mám prírodné materiály ako sú papier, drevo, keramika, ale aj kov. Pre zákazníkov som navrhoval atypický nábytok a niekedy prišli aj s požiadavkou na úpravu, respektíve opravu starších kusov, ktoré sa do zvolenej inštalácie hodili. Nešlo o klasické reštaurovanie, ale o „opravu“, ktorá vlastne pridala jestvujúcemu kusu čosi naviac a úspešne mu predĺžila život.
Marek Dobeš: Ja som vlastne polovičný dizajnér a polovičný sochár, a preto mám k redizajnu voľnejší prístup. Najskôr som sa dostal k spracovaniu keramického odpadu, pričom som „redizajnoval“ najmä steny rôznych priestorov, ale pri navrhovaní a výrobe detských ihrísk som vyskúšal všeličo a s dobrou odozvou. “.
https://femme.sk/index.php/dizajn/item/5633-zo-stareho-nove#sigProIdf40002024d
femme: Pracujete aj na zákazku z doneseného materiálu?
Roman Bezák: Spracúvame najmä darovaný „odpad“ a zbierame na renováciu veci, ktoré nikto nechce, ale pre nás majú svoje čaro a dušu. Ale objavujú sa už prvé zákazky, takpovediac na mieru. Je náročnejšie vytvoriť niekomu celý interiér v retro štýle, ale pokiaľ ide o solitéry, s tým už máme dosť skúseností. Zdá sa, že pomaly, ale isto prechádzame z konceptuálneho dizajnu na umelecko - remeselnú platformu. Zatiaľ najjednoduchším východiskom sa zdá internetový predaj, ale komplexný návrh a realizácia interiérov časom určite nájde svojich priaznivcov.
Marek Dobeš: Po mnohých podnetných návštevách šrotoviska sme sa posunuli od príštipkárčenia ku komplexnosti. Táto zaujímavá veta na hranici zrozumiteľnosti by mala potencionálnym záujemcom naznačiť, že sme pripravení riešiť a vyriešiť nielen ich skriňu, ale celý trojizbový byť či dom. Týmto ich vlastne vyzývame, nech sa osmelia a kontaktujú nás so svojimi návrhmi alebo bezradnosťou. Dostavíme sa na miesto činu a poradíme, čo všetko by sa dalo redizajnovať.
https://femme.sk/index.php/dizajn/item/5633-zo-stareho-nove#sigProIdaf5dabfbf6
femme: Občas počuť názor, že naši ľudia nie sú zvyknutí na kvalitu, nie sú teda ochotní za ňu platiť...
Roman Bezák:...a všetko staré treba bez milosti vyhodiť. Je to naozaj tak, že staré veci vyhadzujeme s radosťou a nemáme úctu ani k hodnotnejším kúskom. Skutočne prevláda trend, vždy pri renovácii interiéru staré vyhodiť a kúpiť nové. Keďže však prostriedkov nie je nazvyš, nové je spornej kvality, a tak sa za pár rokov aj toto vyhodí. Toho, čo nás učili naši starí rodičia, že nie sme takí bohatí, aby sme kupovali lacné veci, sa drží málokto a pri masovej produkcii lacnej nekvality sa tomu ani nemožno čudovať.
Marek Dobeš: U málokoho nájdete dobre zakonzervované alebo reštaurované kusy a nemusia byť hneď niekoľko storočí staré. Po druhej svetovej vojne, po prevrate v štyridsiatom ôsmom roku, sa niečo vyviezlo a veľa zničilo. Potom, po určitom oživení výroby sa síce nadviazalo na pomerne kvalitné medzivojnové tradície, mám na mysli predovšetkým výrobu nábytku a dizajn produktov každodennej potreby. Zdalo by sa, že všetko pôjde k dobrému, ale všetci vieme, kde to napokon dopadlo. A po spoločenskej zmene koncom 80. rokov 20. storočia naplno prevládla kultúra masívnej (a pokiaľ možno okamžitej) spotreby. Táto rozhodne nepraje výrobe kvalitných kúskov, nech si o tom veľkovýrobcovia hovoria čo chcú.
femme: Čo je to redizajn, ako sa líši od reštaurovania a aká je jeho história?
Roman Bezák: Reštaurovanie, alebo konzervovanie je vlastne vracanie podoby v jej pôvodnosti. Venujú sa mu profesionálni reštaurátori, ktorí sa zväčša špecializujú na určitú oblasť, napríklad maľbu, alebo reštaurovanie starého textilu. Okrem „manuálnych“ zručností majú prehľad v dejinách umenia sú schopní rešpektovať sloh a štýl daného obdobia a zvládnuť rukopis autora. Výsledkom redizajnu je určitá aktualizácia zlepšením a vytvorením nového vzhľadu určitého produktu a neraz i úpravou jeho funkcie. Redizajnuje sa zvyčajne po určitom období, za účelom prispôsobenia sa aktuálnym estetickým i technickým potrebám a podmienkam. Odkedy sa považovali za vzácnosť, reštaurovali sa umelecké diela i vzácne umelecko - remeselné kusy. Cielený redizajn je viac - menej novodobou záležitosťou. K tejto skupine činností môžeme ešte priradiť jednu úchylku, ktorou je vyrábanie starožitností, tzv. rustikálu. Teda nového nábytku, ktorý sa tvári, že má za sebou bohvieakú minulosť. Podkapitolou je štýl vintage, keď dochádza pri starších kusoch k minimálnej úprave a vec sa používa len umytá a oprášená, dekoratívne nahlodaná zubom času. Samotný redizajn, v podobe blízkej tej dnešnej, vznikol niekedy koncom 70. rokov 20. storočia v Anglicku. Štýl Chic shabic - to boli veci opravené, upravené a skombinované s modernými komponentmi a detailmi, napríklad úchytkami, nožičkami.... Vznikali tak celé zariadené priestory.
Marek Dobeš: Redizajn bol vždy súčasťou dizajnérskej tvorby, len mal iný názov. A samotná návrhárska tvorba u nás prešla všelijakými peripetiami. V 50. rokoch minulého storočia sa pomerne úspešne nadviazalo na tradíciu prvorepublikovej malovýroby a umelecko - remeselnej výroby, pričom aj návrhy dosahovali minimálne európsku úroveň. Celé toto úsilie vyvrcholilo v Bruseli na svetovej výstave Expo 58. Ešte aj roky šesťdesiate sa nemusia hanbiť, ale potom sa už čoraz viac presadzovala lacná veľkovýroba a dizajnéri boli postupne vytláčaný do ilegality. Formálne sa síce priznávala dôležitosť tejto profesie, ale veľký manévrovací priestor nebol. Práve táto skutočnosť je podľa mňa matkou súčasných problémov tejto profesie u nás, keď aj tých málo výrobcov, ktorí u nás pôsobia kvalitnému dizajnérskemu návrhu neprikladajú takú dôležitosť, akú v skutočnosti má. Vzniká tak situácia, keď dizajnéri hľadajú uplatnenie mimo svoju profesiu, alebo rovno mimo našu republiku. S problematikou redizajnu ešte úzko súvisí eko dizajn, pracujúci zo zvyškovými materiálmi, prípadne s k prírode ohľaduplnými materiálmi, ktorým dáva novú podobu s minimálnym odpadom a za použitia šetrných technológií a ekologických materiálov vo forme náterov, lakov, náterov na konzerváciu.....
