femme: Zdá sa, že po určitom období útlmu, sa slovenskej ilustrácii začína opäť dariť...
Katarína Slaninková: Teda, nie že by sa jej nedarilo, pretože u nás je dlhá tradícia kvalitnej ilustrácie, či už hovoríme o škole, alebo knihách samotných. V poslednom období sa trochu mení vydavateľská politika a vzniká tak viac možností aj pre ilustrátorov. V Bratislave býva Bienále ilustrácií detských kníh a funguje tu Bibiana (dom umenia pre deti) – toto tvorí ten „starý“ základ. Svieži je ale spolok ASIL - Asociácia ilustrátorov Slovenska. Ilustrácie sa začínajú kupovať aj ako samostatné umenie a viac sa vystavujú. Som presvedčená o tom, že aj dospelí by privítali ilustrácie v knihách im určeným a aj keď prevláda všeobecný názor, že ilustrácie knihy zbytočne predražujú. Avšak myslím si, že aj takéto knihy by sa kupovali.
femme: Nie je to tak dávno, keď sa kupovali detské knihy najmä s „Hollywoodskymi“ ilustráciami...
Katarína Slaninková: Stále ich je v kníhkupectvách dosť. V období, keď k nám takáto literatúra prenikla, bol jej úspech zaručený určitou neopozeranosťou a odlišnosťou. Netreba hádam zdôrazňovať, že popri knižkách prijateľnej kvality sa k nám dostalo množstvo odpadu a musel uplynúť určitý čas, aby sa ľudia nasýtili a začali vyhľadávať aj niečo iné. K určitému útlmu prispeli aj nezmyselné vydavateľské kritéria typu: ...musí tam byť taká alebo onaká tvárička, tieto farby nie, alebo tak podobne. Dnes sa stretávame s tým, že rodičia vyslovene vyhľadávajú našu pôvodnú detskú literatúru, ba veľkej popularite sa teší taká klasika ako Krtko alebo O psíkovi a mačičke s pôvodnými ilustráciami....
https://femme.sk/index.php/dizajn/item/5031-kam-sa-podeli-obrazky#sigProIdacebe96e85
femme: Aká by mala byť vydarená detská ilustrácia?
Katarína Slaninková: Svieža, nová, nie úplne popisná, podporujúca detskú obrazotvornosť, úprimná. A samozrejme, primeraná veku dieťaťa. Aj keď sa môže zdať, že sú to vágne kritériá a každý ilustrátor si ich môže naťahovať na vlastné kopyto, vždy záleží na jeho poctivosti a akejsi estetickej zodpovednosti. Deti si kvalitné knihy zvyčajne pamätajú po celý život. Často aj, alebo len kvôli ilustráciám.
femme: Ako dlho trvá urobiť ilustrácie do „priemernej“ detskej knižky,
Katarína Slaninková: Vždy dlhšie, ako mám vymedzený čas..... Záleží na zvolenej technike, na tom, či sa musia obrázky ešte dopĺňať, alebo ako sa mi pracuje s textom. Ja sa rada textu prispôsobím, aj preto je každá moja knižka trochu iná. Na začiatku je to zvyčajne aj hľadanie štýlu.
femme: Ilustrujete nielen knihy pre deti a tí, čo vás poznajú vedia, že ste autorkou „veľkoplošných“ kresieb pentelkou....
Katarína Slaninková: Ilustrácie detských kníh mi skutočne zaberajú väčšinu času. Popri tom sa venujem napríklad tvorbe poštových známok, ale mojou prioritou je vlastná tvorba v podobe väčších či menších obrazov pentelkou, alebo uhľom. A čo sa týka kníh, aj keď začínajú vychádzať krásne knihy, zdá sa mi, že trh s poéziou je akýsi zaspatý. Isteže, poézia sa nikdy nebude predávať tak, ako kuchárske knihy, ale práve ona do kategórie krásnych kníh patrí. Podľa mňa je to vrchol literárneho umenia a pre ilustrátora vyslovená lahôdka.
https://femme.sk/index.php/dizajn/item/5031-kam-sa-podeli-obrazky#sigProId9c9bce2984
femme: Dosť bolo počítačovej grafiky, nech žije klasická kresba! Alebo nie?
Katarína Slaninková: Pre mnohých ilustrátorov, vrátane mňa, je pomoc počítača nenahraditeľná a nutná. Počítačová knižná grafika 90-tych rokov má už panenský peľ zotretý, to je pravda, vždy sa však bude využívať, len už nebude tak obdivovaná, ako pred časom. Vo voľnom umení cítiť renesanciu klasickej kresby, ktorá bola dlhé obdobie chápaná ako prípravná, či podkladová technika. Umenie kresby však znovu ožíva, kresba sa začína vystavovať a aj predávať...
