femme: Nikto asi nepredpokladá, že zhotovenie prsteňa či náhrdelníku je prácou na dve hodiny, ale z laického pohľadu nie je, remeslo klenotnícke, považované za namáhavé....
Andrea Ďurianová: To záleží od chápania pojmu "namáhavý". Kopať kanál, či klásť tehly na stavbe je určite fyzicky namáhavejšie ako vyrobiť šperk. Ale je pravdou, že zlatníctvo je náročná a aj dosť špinavá robota. Najväčšiu záťaž nesú ruky, ktoré všetky činnosti spojené s výrobou vykonávajú. Občas sa porežem, popálim, zapílim si pílkou, alebo zapichnem rydlom do prsta... Najšpinavšou fázou výroby šperku je brúsenie a leštenie. Čierny prach, ktorý pri týchto činnostiach vzniká, mám všade. Prsty na rukách mám často také špinavé, že ich nedokážem poriadne umyť, a potom sa hanbím, keď niekomu podávam ruku, alebo platím za nákup v obchode... Ale, najnáročnejšou býva často fáza navrhovania šperku. Všetky tie pochybnosti o tom, či je správne to, čo robím a či to robím správnym spôsobom....
femme: Máte dobrú remeselnú predprípravu. Zo strednej školy ste si priniesli ryteckú špecializáciu. Čo všetko by mal šperkár, znalý remesla, ovládať?
Andrea Ďurianová: Tu je potrebné vysvetliť rozdiel medzi šperkárstvom a zlatníctvom. Šperkár je človek, ktorý tvorí šperky, zlatník je človek, ktorý ovláda zlatnícke remeslo. Šperkár môže tvoriť svoje šperky z najrozličnejších materiálov a tiež rôznymi technikami, pričom v súčasnosti mnohé z nich s klasickým zlatníctvom nemajú nič spoločné. Autor môže napríklad navrhnúť daný šperk pomocou 3D softvéru v počítači a zhotoviť ho pomocou 3D tlačiarne, či CNC frézy z plastu. Takýmto spôsobom môže vzniknúť šperk bez akéhokoľvek fyzického zásahu autora, pričom nemusí k tradičnému remeslu ani privoňať. Ja ale považujem ovládanie remesla za privilégium. Narodila som sa do rodiny zlatníka, takže k zlatníckemu remeslu som mala blízko už od malička, keď som sa v školskej zlatníckej dielni, kde otec učil, hojdala na rukoväti od valcovačky. Zlatníctvo je krásne, ale aj náročné remeslo a dobrý zlatník toho musí ovládať mnoho. Technologické základy spracovania drahých kovov ako pílenie, spájkovanie, zasadzovanie kameňov, odlievanie, zhotovenie zapínania na šperku, povrchové úpravy a mnohé iné vás môžu naučiť v škole, odborníkom sa však stanete až dlhoročnou skúsenosťou. Ja sa zlatníckemu remeslu aktívne venujem už skoro sedem rokov, od začiatku štúdia na vysokej škole a stále sa mám čo učiť. Na strednej škole som však študovala na odbore rytectva, čiže mám ešte jednu zručnosť k dobru.
femme: Mnohé vaše šperky sú charakteristické maximálnym zjednodušovaním tvaru. Bakalársku kolekciu by sme mohli nazvať súborom drobných architektúr, ale máte aj inú polohu...
Andrea Ďurianová: Mám rada, keď sú veci jasné, zrozumiteľné, možno preto sú mi blízke aj jednoduché a čisté tvary. Ale mám rada aj štruktúry a ornament, ktoré je možné vidieť v niektorých mojich šperkoch, či objektoch.
Baví ma konštruktívne "budovanie" šperku z plochy do priestoru. Zreteľné je to najmä v mojej bakalárskej práci, kde som sa zaoberala architektúrou v šperku a vytvorila som kolekciu inšpirovanú súčasnou architektúrou. Pracovala som s priestorovosťou, s vonkajšou formou aj vnútornými priestormi a s konštrukčným systémom, ktorým je šperk zhotovený. Zaujíma ma proces, akým vzniká teleso z rovnej plochy, ako sa tento objekt vymedzuje voči vonkajšiemu priestoru a vytvára si svoj vlastný vnútorný priestor.
S princípom budovania šperku v priestore som pracovala aj v mojej poslednej kolekcii šperkov Solid. Solid v angličtine znamená teleso, ale tiež masívny, solídny, jednoliaty, čistý. Vytvorila som tri náhrdelníky so symbolmi srdca, vtáka a koňa. Srdce ako symbol lásky, vták ako symbol slobody a kôň ako symbol partnerstva a tiež mojej nenaplnenej túžby jazdiť na koni. Jednotlivé formy šperkov som navrhovala pomocou 3D softvéru v počítači a následne som ich podľa pripraveného "strihu" vyrobila klasickou zlatníckou technológiou zo strieborného plechu.
https://femme.sk/index.php/dizajn/item/4579-suladnost#sigProIdb064228686
femme: Čomu dávate prednosť - šperku ako doplnku, solitéru, drobnej plastike...?
Andrea Ďurianová: Nerozlišujem medzi šperkom ako doplnkom a šperkom ako umeleckým dielom. Rozhodujúca je len moja sympatia a náklonnosť k istým charakteristikám týchto vecí. Mám rada jednoduché a kvalitné veci. Kvalitu považujem za určujúcu. Nielen kvalitu materiálu a spracovania, ale aj o kvalitu vizuálnu, kvalitu nápadu, myšlienky a originality. Chcem aby moje šperky boli nositeľné a aj nosené. Šperk žije vtedy, keď je spojený s nositeľom, ktorému prináša istú pridanú hodnotu do života. Stotožňujem sa s myšlienkou Georga Simmela: "šperk stupňuje a rozširuje dojem z osobnosti tak, že pôsobí súčasne ako jej vyžarovanie". Považujem za zmysluplné, keď moje šperky žijú svojim životom a stávajú sa zároveň súčasťou života iných ľudí.
femme: V poslednom období rastie záujem o zážitkový relax, množia sa tvorivé kurzy, medziiným aj šperkárske. Aké techniky sú zvládnuteľné a aké technické zázemie potrebujú záujemcovia?
Andrea Ďurianová: Áno, pravdou je, že vlastnoručná výroba šperkov rôznych druhov je v poslednej dobe „trendy“. Takmer každý človek má v sebe potrebu niečo tvoriť a práve „hobby šperk“ je vhodným spôsobom uspokojenia tejto potreby, pričom zároveň vznikne šperk, ktorým sa výrobca môže okrášliť a pochváliť sa ním.
Výrobných techník je naozaj mnoho, od najjednoduchších až po techniky klasického zlatníckeho remesla, ktoré sú náročné na zručnosť a technické vybavenie dielne. V rámci niekoľkodňového kurzu sa dajú zvládnuť základné zlatnícke techniky, ako pílenie, pilovanie, brúsenie, spájkovanie, či leštenie, ktorými si kurzista vyrobí jednoduchý šperk. Ale aj na výrobu takéhoto šperku je potrebné množstvo rozličného náradia. Základom je lupienková pílka, kliešte, pilníky a spájkovacia pištoľ, k tomu brúsne papiere, borax na spájkovanie a kyselina na čistenie. Potrebná je aj vŕtačka, leštička, valcovačka, kladivá a kónusy, kovadlinky... Súčasné kurzy však už poskytujú dielne s takýmto vybavením.
https://femme.sk/index.php/dizajn/item/4579-suladnost#sigProId9827dfa19a
