Iná postava - iný šperk

femme: Takže začínate... Ako?

Lucia Gašparovičová: Tak, ako všetci, ktorí sú postihnutí začiatočníckym nadšením. S kolegyňou sa snažíme vybudovať si dielňu, zopár hodín učím, zúčastňujem sa výstav a pripravujem sa na prácu v slobodnom povolaní...

femme: Už počas štúdia ste učili, neuvažujete pokračovať v tom vo väčšom rozsahu?

Lucia Gašparovičová: S kolegyňami z rôznych výtvarných odborov uvažujeme o alternatívnych formách vzdelávania dospelých aj v šperkárskej tvorbe, kde by frekventanti okrem základných remeselných zručností, získali aj prehľad o tejto tvorbe u nás a v zahraničí. Ešte nevieme či to bude „večerná škola“ alebo niekoľkodňový kurz.

femme: Bude podľa vás dostatočný záujem, veď na školách sa už dnes určité odbory ani neotvárajú...

Lucia Gašparovičová: Veď práve, stále narážam na tento paradox. Zo strany dorastu i rodičov je v poslednej dobe menší záujem o takzvané remeselné odbory stredných škôl. O vysokoškolské štúdium týchto odborov je, naopak, záujem mimoriadny. Urobili sme si prieskum a podľa jeho výsledkov aj pracujúci ľudia by privítali takúto formu vzdelávania. Možno to súvisí s potrebou niečo hmatateľné tvoriť a možno sa už aj u nás stáva umelecké remeslo vzácnosťou. Pre mnohých je takáto činnosť určite relaxom a vítanou zmenou v každodennom stereotype. Pokiaľ by sa vhodne reagovalo na podnety a jednotlivé kurzy  by kopírovali potreby, mohlo by to byť pre mnohých zaujímavé.

femme: Odbor šperku ste zvolili na strednej aj vysokej škole, ste teda odborníčka na slovo vzatá. Ako to úročíte v praxi?

Lucia Gašparovičová: Skutočne som tento odbor študovala desať rokov a v súčasnosti navrhujem vlastné kolekcie šperkov. Pracujem aj na typických zlatníckych zákazkách, akými sú obrúčky, prstene...  Zákazníkov, ktorí by cielene vyhľadávali autorský šperk je u nás málo, ešte nás čaká dlhá cesta osvety, lebo trh je zahltený množstvom „pseudošperkov“. Ako názorný príklad uvediem Nemecko, kde sa jednak nachádzajú centrá výroby, prezentácie a predaja autorských šperkov, ale kde je dobre vybudovaná aj sieť dielní v jednotlivých mestách. Ľudia z ulice tak môžu prísť, pozrieť sa na výrobu a preniknúť hlbšie do poznania daného fenoménu. Toto poznanie im potom dáva inú predstavu o tom, za čo vlastne platia a pokiaľ sa rozhodujú, vedia, do čoho investovali.

femme: To je ďalšia boľavá kapitola. Chudobní spoluobčania a drahé produkty...

Lucia Gašparovičová: Nie každý túži mať to, čo nemá nikto iný, to je v poriadku. Ale sú v živote príležitosti, keď chcete kúpiť originálny darček či už sebe, alebo ako dar a vtedy sa autorský šperk javí ideálnou voľbou. Ďalšou brzdou je skutočnosť, že pre mnohých je šperk len to, čo je zlaté alebo aspoň strieborné. Lenže pri určovaní ceny šperku je hodnota materiálu len jednou zo zložiek, veď doňho vkladáme nápad a množstvo remeselnej práce.

femme: Na poslednej výstave pôsobili vaše šperky na prvý pohľad ako zbierkové kusy, na druhý pohľad sa ukázali ako „prudko“ nositeľné. Z čoho ste vychádzali?

Lucia Gašparovičová: V tomto prípade zo vzorov dobových tapiet. Ich motívy som „prepisovala“ do materiálu, množila ich alebo naopak redukovala. Potom som ich vypilovaním premietla do vrstiev strieborného plechu. Jednotlivé vrstvy som patinovala, brúsila, leštila aj inak upravovala. Ich opätovným spájaním vznikli na prvý pohľad masívnejšie kusy. Práve dokončujem kolekciu, v ktorej kombinujem vzácne kovy a ušľachtilé drevené dyhy. Výsledkom sú minimalistické architektúry kolekcie jeseň - zima 2011. Každý si časom nájde svoj obľúbený materiál a ja rada pracujem s kovmi. Fascinuje ma celá história od dobývania, cez prvotné spracovanie až po ich využitie v šperkárskej tvorbe a to aj naprieč históriou.

femme: Nie každému pristane každý šperk...

Lucia Gašparovičová: Prirodzene, všímam si, aké šperky ľudia nosia. Či sú pre nich len estetickým doplnkom, alebo slúžia ako pripomienka vzácnej životnej udalosti. Na Slovensku vidíme ľudí nosiť množstvo lacného bižutérneho šperku. Pri dennom nosení je to akceptovatelné, ale takéto lacné kusy nie sú vhodné do spoločnosti zvlášť, ak žena investuje do šiat a obuvi. Adekvátny šperk by mal byť samozrejmosťou. Nepredpokladám, že si šperky vyberáme na základe toho, akú máme postavu alebo farbu vlasov, ale podľa toho, ako chceme zvýrazniť svoju osobnosť. Ďalším fenoménom sú módne trendy, proti ktorým je málokto imúnny. Šperkom sa jeho majiteľ, okrem iného, stotožňuje s určitým estetickým názorom. Nie je len tradičným doplnkom, ale komunikuje aj s našim okolím. Takže citlivým výberom a zohľadnením príležitosti, na ktorú šperk volíme, ovplyvníme jeho vyznenie. Preto sa aj šperky treba naučiť nosiť.

• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
•