femme: Všetko, veľké i malé, čo opustilo vašu dielňu je na prvý pohľad mimoriadne slovenské...
Michala Hanulu: A aké iné by malo byť? Pracujem s tradičným materiálom, využívam tradičné techniky i moderné technológie a „spracúvam“ to, na čom som vyrástol, fyzicky, osobnostne i profesijne. Toľko obdivovaný škandinávsky dizajn je nám v určitých ohľadoch blízky. Má rád prírodné materiály, je v maximálnej miere ohľaduplný k prírode a vytvorili ho národy, ktoré v historickom kontexte nepatrili k tým bohatším. V období socializmu sa všetko ľudové považovalo za posvätné a táto príčina mala za následok zachovanie tradičných remesiel, techník a vzorkovníkov, čo sa v iných európskych krajinách nepodarilo. Veľkovýroba zlikvidovala individuálnu remeselnú výrobu, preto si dnes v týchto krajinách umelecké remeslo nesmierne vážia. Na druhej strane, vývoj v oblasti dizajnu išiel dopredu inakším tempom, ako u nás.
femme: Vo svojom portfóliu máte malé, väčšie aj veľmi veľké objekty, takže pôsobíte dojmom všestrannosti. Čomu dávate prednosť?
Michala Hanulu: Vyznelo by to asi neprimerane, ak by som povedal, že tvorím podľa toho, aký kus dreva sa mi dostane do rúk... Drevo je krásny, na omak príjemný a dobre spracovateľný materiál, takže správne navrhnuté a vyrobené kuchynské pomôcky urobia výbornú službu tak isto, ako detské ihrisko, či šperky. Môžete nechať vyznieť jeho pôvodnú krásu, alebo ju doplniť niektorou z výzdobných techník. Ja som okrem iných vyskúšal aj starú techniku vylievania cínom, ktorá najmä na tmavých druhoch dreva, pôsobí efektne a zároveň moderne. Menšie kusy menej vidieť, ale zo zrejmých dôvodov sa lepšie predávajú. Exteriérové realizácie sú zase výzvou vo viacerých ohľadoch, len investorov je zatiaľ poskromne.
https://femme.sk/index.php/dizajn/item/4319-toceno#sigProIde712c52fc0
femme: Plastiky, lavičky v parku, lesné besiedky a odpočívadlá, to všetko by sa nám páčilo, ale keď dôjde na detské ihriská, spozornieme a volíme osvedčený plast a kov....
Michala Hanulu: Ako vždy ide o prienik estetického respektíve umeleckého zámeru s funkciou daného zariadenia a jeho bezpečnosťou pri používaní. K tomu sa pridáva problém výrobnej ceny tesne súvisiacej s výrobou. Napríklad, pri výstavbe detského ihriska sa berú do úvahy technické normy, ktoré majú rozsah stredne veľkého románu. Okrem takých očividných požiadaviek akými sú zaoblené hrany a hladkosť povrchu, treba brať do úvahy úskalia vyplývajúce z tvarov. Dieťa by sa mohlo zaškrtiť, keby sa mu do niečoho zachytila koncovka šnúrky na bunde, alebo ak by pri páde nešťastne zapadlo do vidlicovitého tvaru... A pokiaľ robíte ihrisko na mieru, tak zvyčajne, aj keď opak môže byť pravdou, ide o nákladnejšiu záležitosť. Nemôžete si ho dať certifikovať pre sériovú výrobu, jeho cena by tým neúmerne vzrástla. Aj preto všade vidíme unifikované plastovo-kovové „vyfarbičkované“ preliezky. Ale, realizovali sme aj zákazku pre škôlku, kde sme mali obmedzený rozpočet a napriek tomu vzniklo pekné ihrisko. Pred pár týždňami bol uvedený do prevádzky hádam najkrajší motorest na Slovenku na Kozom vŕšku. Spoluprácu s týmto investorom považujem za jednu z najpodnetnejších a detské ihrisko pri tomto objekte je skutočne vydarené.
https://femme.sk/index.php/dizajn/item/4319-toceno#sigProIdd61132216b
femme: Už ako študent ste pobudol nejaký čas v zahraničí a dnes sa zúčastňujete výstav, sympózií, či tvorivých pobytov. Neláka vás život inde?
Michala Hanulu: Je užitočné pobudnúť aspoň krátky čas za hranicami, rozširuje to obzory a naučí to človeka, že všade je chlieb o dvoch kôrkach. Ja som dospel k názoru, že to, čo chcem robiť môžem aj doma a aj keď sú u nás príjmy také aké sú, keď je človek dostatočne usilovný aj tu sa dá spokojne žiť. Mám kolegov, ktorí odišli za lepším zárobkom a žijú v zahraničí, ale zväčša odišli od svojho pôvodného povolania. Majú síce vyšší príjem, ale, čo si budeme nahovárať, aj vyššie životné náklady. Príležitostne vycestujem tak, ako napríklad na krátky pobyt do Švédska, kde som pôsobil ako lektor kurzov tradičného remesla v dreve a mal som na starosti dospelých frekventantov. Záujem a vďačnosť z ich strany mi potvrdili nesmiernu úctu k znalostiam a snahu zachovať klasické remeselné zručnosti do budúcna. A to je tiež istá forma ocenenia.
femme: Ako nejeden výtvarník aj vy ste pedagógom...
Michala Hanulu: Učím na ŠÚV v Ružomberku na odbore Tvorby hračiek a dekoratívnych predmetov. Usilujem sa vychovať si kolegov a pomocníkov. To, čo sa dnes deje v školstve je mnohokrát nepochopiteľné, keďže sám som absolventom strednej umeleckej školy a môžem porovnať. Nemám vôbec nič proti rozšírenému vyučovaniu cudzích jazykov, ale na úkor odborných predmetov je to nešťastné riešenie. Študenti sa pomaly budú učiť tri cudzie jazyky, z ktorých aj tak nebudú vedieť veľa, keďže úroveň výučby cudzích jazykov je taká, aká je a hodiny odborných predmetov im budú chýbať. Aby ste zvládli remeslo, či už sa to týka kresby alebo iných zručností, to si vyžaduje istý čas a predmety viazané na dielňu si žiaci nemajú kde „nadstaviť“. Niekto sa už narodí pedantom, ale len prax robí majstra. Svojich zverencov sa snažím viesť k dôkladnosti a dôslednosti a tvoriť i vyhľadávať kvalitu. Staré známe, že nie sme takí bohatí, aby sme kupovali lacné veci, je mojim často opakovaným úslovím. Veď na čo je vám lacné náradie, keď sa vám v strese dokončovania zákazky pokazí a kto už bude platiť za nekvalitnú prácu?
https://femme.sk/index.php/dizajn/item/4319-toceno#sigProId2d8854f0ca
Foto: Michal Hanula
