femme: Keramikári sa niekedy sťažujú, že je keramika zradný materiál. Ako tomu má laik rozumieť?
Ľubomír Michalko: Ľudia stretávajúci sa s keramikou v bežnej, úžitkovej podobe zväčša netušia, ako sa materiál správa pri vypaľovaní. Tak napríklad, vytvoríte si krásny a do posledného detailu vypracovaný odliatok, takže ste presvedčení, že ste nič nezanedbali a z pece vyberiete vec s pokriveným tvarom, stečenou glazúrou, alebo iným „milým“ prekvapením. Chce to riadne seba zapretie, pustiť sa do toho znovu. Keramika je „živý“ materiál a v spojení s ohňom sa dá len veľmi ťažko skrotiť. V porcelánkach sa o podobné nepríjemnosti stará skupina odborníkov a pred spustením masovej produkcie sa drobné kazy vychytávajú.
femme: Keramika je však u nás obľúbená...
Ľubomír Michalko: Ak vychádzame z tradície, tak je to dané predovšetkým dostupnosťou základných surovín. Na rozdiel od Čiech, kde oddávna pôsobia porcelánky, keďže sa tam nachádzajú ložiská kaolínu, u nás sa vždy robila keramika, najmä jej ťažšie, masívnejšie druhy, akým sú kamenina a majolika. Tvorba autorského porcelánu je preto na Slovensku ojedinelá.
femme: Porcelán alebo keramika, alebo?
Ľubomír Michalko: Na našom trhu je najväčší záujem o porcelánový riad. V skutočnej praxi si však človek uvedomí, že výrobou porcelánového riadu nemôže konkurovať veľkosériovej produkcii. Mojou srdcovou záležitosťou je keramika v jej monumentálnej podobe. Páči sa mi spolupráca s architektmi, ktorí do svojich projektov začleňujú aj takéto prvky, ale koľko je u nás takýchto objednávok? Preto je nevyhnutné orientovať sa aj iným smerom. Počas svojich štúdií som sa mohol venovať tomu, čo ma baví, a tak vznikli fontány či iné exteriérové objekty. Po absolvovaní som si hľadal polohu, v ktorej by som neupadol do poplatnosti, ale dostatočný záujem by bol zárukou primeraného príjmu. Dnes sa tomu hovorí nájsť dieru na trhu. Navrhol a vyrobil som zopár kusov interiérových mozaík, ktoré som kombinoval s ušľachtilým drevom, prípadne pozlátením a záujem, ktorý vyvolali ma podnietil k ďalšiemu rozvinutiu tejto myšlienky. Všimol som si, že sakrálna architektúra už má svoju modernú, v niektorých prípadoch aj veľmi kvalitnú podobu, ale menšie sakrálne predmety uviazli niekde v polovici 19. storočia a ostávajú v patetickej, často gýčovej forme. Tak som hľadal polohu, v ktorej by sa kvalita výtvarného prejavu skĺbila s naším storočím a zároveň by oslovila potenciálnych záujemcov.
femme: Patríte medzi tých zopár šťastlivcov, ktorých uživí umelecká tvorba?
Ľubomír Michalko: Chcel by som, ale nie je tomu tak. Aj keď som si rozšíril vzdelanie dvojročným štúdiom v Ústave dizajnu na Fa STU, čo mi nepochybne dodalo určité, najmä technické zručnosti, len z výtvarnej tvorby by som rodinu neuživil. Ako mnohí z nás, aj ja som sa stal učiteľom, a tak na čiastočný úväzok učím na strednej škole výtvarného zamerania triedu dizajnérov.
femme: Máte teda zverencov v „nebezpečnom“ veku....
Ľubomír Michalko: Keďže som aj ja absolventom umeleckej strednej školy, mám možnosť porovnávať a pravdupovediac, niektoré skutočnosti si neviem celkom dobre vysvetliť, ani ich v pozitívnom smere ovplyvniť. Rozdiel vidím hlavne v tom, že pokiaľ my sme boli akýsi snaživejší, viacej času sme venovali samostatnej práci, teraz mám na mysli predovšetkým kresliarsku prípravu, súčasní stredoškoláci akoby boli demotivovaní alebo málo ambiciózni. Mnohokrát ide o talentované deti, ale akoby si neuvedomovali, že treba na sebe pracovať aj mimo školských lavíc. Myslím si totiž, že stredná škola umeleckého zamerania má v súčasnosti za úlohu pripraviť, teda aspoň tých študentov, ktorí na to majú predpoklady, na vysokoškolské štúdium. Ponímam ju ako akési umelecké gymnázium. Dnes, keď je situácia na trhu práce zložitá, je málo pravdepodobné, že sa takýto stredoškolák u nás zamestná vo svojom odbore. Aj vysokoškolskí absolventi majú problémy, ale stredoškolák prakticky nemá šancu uplatniť sa v umeleckej, respektíve dizajnérskej profesii. V súčasnosti je viacero možností vysokoškolského štúdia vo výtvarných odboroch, ako tomu bolo v minulosti, ale pokiaľ študent neovláda výtvarnícky základ, akým je napríklad figurálna kresba, nikto sa nebude zaujímať o jeho návrhy, nech by boli akokoľvek zaujímavé.
https://femme.sk/index.php/dizajn/item/4307-prave-orechove#sigProId429c50a40f
