Doma nie je nikto prorokom

Lucia Havlíková: Vo Viedni som jedenásť rokov a pravdu povediac, už ma tam „mrle žerú“. Môj otec vraví, že odkedy som sa naučila chodiť, už ma doma nevideli.
 

femme: Realita praxe je väčšinou vzdialená vysokoškolskému štúdiu, čo ste museli dobiehať a naopak čo zo štúdií ste využili v plnom rozsahu?

Lucia Havlíková: Musím priznať, že som VŠVU skončila so sklamaním. Robiť dizajn šperkov a živiť sa tým na Slovensku je dodnes ešte fatamorgána. Myslím si, že na VŠVU chýba študentom prax, čo je bežná a podstatná časť štúdia na vysokých školách a akadémiách inde vo svete. To, že študenti musia pol roka pracovať vo firmách a v dielňach iných dizajnérov, ich naučí stáť pevne s nohami na zemi. Zistia, že robiť dizajn vo voľnom čase a schovávať si ho doma do priečinku asi nebude tá správna cesta k úspechu a hlavne, že nestačí len niečo nakresliť, mať nápad a čakať, že sa nájde dobrá víla, čo vymyslí marketing, zabezpečí výrobu a ich meno bude kričať do ďaleka. Vysokoškolské štúdiá som končila s trojročnou dcérou Karolínou, rozvedená a v piatom mesiaci tehotenstva. Nebolo to jednoduché, ale bola som presvedčená, že musím odísť, ak chcem robiť to, čo som „vyštudovala“. A tak je to vlastne stále. Začala som tým, že som si doplnila remeselné vzdelanie u známeho viedenského majstra zlatníka Christiana Koehlera. Jeho dielňa pri Stefansdome je čarovným miestom, kde trávim veľa pracovného času. Pracovala som a stále pracujem aj pre iných dizajnérov, ktorým organizujem najmä produkciu. S mojím terajším partnerom Jozefom Némethom budujeme vlastnú značku a e-shop LUCIAHAVLIKOVA.COM, v čom je nám v mnohom nápomocná aj firma ui42.

femme: Spolupracovali ste s viacerými dizajnérmi a dnes ste sa pustili samostatnou cestou, ako to ide?

Lucia Havlíkova: Ide to, aj keď stále mám pocit, že všetko ide neznesiteľne pomaly a ja mám zároveň veľmi málo času... Som rada, že to, čo robíme má svoj rytmus, že naša práca má svoje skryté hodiny a ženie nás dopredu a že prichádzajú stále noví ľudia, s ktorými spolupracujeme. V súčasnosti ma teší najmä spolupráca s fínskou značkou Selki fabrik z Helsiniek, s ktorou pripravujeme spoločné prezentácie v Dánsku, Fínsku a Taliansku. Vyzerá to na vydarenú spoluprácu a ja sa už neviem dočkať výsledku.

femme: Vaša najnovšia kolekcia „iFlame - match box“ sa ocitla v Museum of Conteporary Art v Chicagu....

Lucia Havlíková: Ano, teší nás to a sme radi, že aj ich. Maxine Weintraub z MCA múzea nám prezradila, že si na Parížskej Premier - classe / Accessoires Fashion Trade Show/ vybrala len nás. Keďže máme ohraničený finančný rozpočet, na výstavisku sme získali len skromnú plochu, preto nás počet obdivovateľov, nákupcov i záujem samotných organizátorov potešil. Dostali sme ponuku zúčastniť sa na prestížnej show Premiere-classe v Jardin de Tuileries, čo bol od začiatku náš veľký sen. Dúfame len, že sa nám podarí získať dostatok financií...

femme: O čom rozprávajú vaše šperky?

Lucia Havlíková: Každá nová kolekcia je štylizovaná v určitej novej téme, alebo rozšírením niektorej z už existujúcich. Zaujímajú ma nové materiály aj nové technológie a rada ich využívam. Momentálne som po dlhšom hľadaní získala špeciálny eloxovaný hliník, ktorý je v Európe zatiaľ nedostupný. Plech je obojstranne eloxovaný a vrstva oxidu hliníka na povrchu je tak tenká a pružná, že pri ohýbaní vôbec nepraská. Pričom sa dá ohnúť až takmer na 160° a má nádherné farby. Zároveň je to mimoriadne ľahký a vysoko kvalitný materiál, takže aj objemné šperky, napríklad náušnice, niesú príliš ťažké a pôsobia luxusne. Kamarátka, ktorá pracuje v Anglicku a vyrába majstrovské husle nám poslala škatuľu vzácneho exotického dreva cocobolo, ktoré má čistú oranžovú farbu. Tento tvrdý a neštiepivý materiál je zároveň nádherne štrukturovaný a som presvedčená, že či už v kombinácii s drahými kameňmi, farebným zlatom alebo len s jemným akcentom striebra, bude výsledok velmi pôsobivý.

femme: Podľa tvrdení niektorých, je komerčný úspech dizajnových šperkov v rozpore s ich umeleckou kvalitou. Prečo by mal byť umelecký šperk nenositeľný?

Lucia Havlíková: To vážne netuším a pravdu povediac o nenositeľné šperky sa nezaujímam, až na tie, čo sa mi dostanú do rúk na opravu. Oprava šperkov je však práca, ktorú priam nenávidím a preto ju takmer nerobím. Samozrejme, šperky s veľkou investičnou, historickou, či umeleckou hodnotou sa málokedy nosia, nie však preto, že by boli nenositeľné. Šperk vo svojej podstate je nositeľná ozdoba, nemusí však zákonite podliehať módnym trendom. Umelecký šperk chápem ako solitér, s jedinečnou výtvarnou hodnotou a kvalitou. V záujme zachovania si originality, alebo doslova neopakovateľnosti, sa sériovo nevyrába. Dizajnérske šperky sú charakteristické hrou nápadu, funkcie a tvaru a ich hlavným predpokladom je sériová výroba, vitalita a popularita. Osobne v tom nevidím žiaden rozpor, práve naopak, sú to jasne určené kritériá.

• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
•