Nevarím, neperiem... Som šťastná žena

Napísal Ingrid Abrahámfyová 30. január 2011

Andrea Vitteková vyštudovala za učiteľku a ako učiteľka aj pracuje. Ani si na svoj osud neťažká, len tu zrazu prišlo niečo, čo ju posunulo kamsi, kde sa jej zjavne zapáčilo.


femme: Ste pedagóg, aké boli plány a ako to nakoniec dopadlo?

Andrea Vitteková: Som pedagóg. Nemyslela som si, že ním budem, ale našťastie, dostatočne skoro som prišla o ilúzie. Pôvodne som chcela študovať výtvarné umenie, ale bez konexií bola pedagogika reálnejšou šancou. Po desiatich rokoch sa mi podarilo prelomiť vlny a som tam, kde som vždy chcela byť - v prostredí plnom podnetov a zaujímavých možností.
 

femme: Idú o Vás reči, že ste konceptualistka, vysvetlite nám ako sa to prejavuje?

Andrea Vitteková: Pre mňa je to maximálna sloboda, hlavne čo sa formy týka. Nie som viazaná na techniku či materiál, dôležitá je myšlienka a sila výpovede. Mám rada hru s textom, veď slová, či chceme alebo nie, vytvárajú obrazy, atmosféru a vyvolávajú pocity.
 

femme: Ako došlo k tomu, že ste prestali variť, žehliť, upratovať.....

Andrea Vitteková: V mojom súčasnom, čarovnom pedagogickom pôsobisku, som stretla čarovné kolegyne. Jedna z nich ma oslovila s úmyslom nahovoriť ma na dizajnérske stvárnenie interiérových doplnkov, tak som to skúsila. Dnešnej žene, podľa mňa, chýba „ženský svet“. V snahe vyhovieť potrebám okolia ako zamestnankyňa, vychovávateľka a domáca hospodárka „vytesňuje čas“ venovaný sebe samej. Moje čierne vankúšiky sú „nemí svedkovia“ ukrývajúci rôzne tajomstvá. Pri ich tvorbe som vychádzala z ľudového úslovia, ktoré hovorí, že žena nosí všetky starosti schované pod zásterou. Džínsovinou som nahradila čierne plátno sukní kroja vydatých žien a použila písmo evokujúce nočné svetielka - elektronické diódy. Záhyby - zámiky ukrývajú „šepoty“, „vzlyky“ a „výkriky“... Biele vankúšiky „šťastnej ženy“ ľahkovážne protestujú proti základným ženským stereotypom. Svetlý satén, som použila na „zásterky“, v ktorých „poslušná žienka“ ukrýva čipkovaný nápis: „ Som šťastná žena“, pričom na rubnej strane tých istých vankúšov sa objavujú provokatívne výroky: „nevarím“, „neperiem“, „neupratujem“.

  

femme: Čím vás tvorba interiérového textilu láka a čo vám v tejto oblasti na našom trhu chýba?

Andrea Vitteková: Odstrihli sme sa od babičkiných dečiek, zácloniek a pásikavých perín... Valí sa na nás katalógový nevkus a akciový tovar, alebo nás valcujú zaručene trendové série. Málokto má chuť a čas rozmýšľať nad tým, kto je a čo chce. A tí čo to náhodou robia, si často nemajú z čoho vyberať. Vkusný dizajn s výpoveďou, s ktorým sa dá stotožniť a neminúť celý majetok, je úzkoprofilovým tovarom. Neraz márne hľadáme produkty, ktoré hovoria našim tvaroslovím a uistia nás, že sme doma, vo „svojom“ byte a nie sme nájomníkmi cudzieho trendového interiéru.
 

femme: V čom ďalšom vidíte možnosť prelínania grafiky a textilu?

Andrea Vitteková: Textil je pre mňa výsostne intímna, pocitová záležitosť a grafika mi umožňuje minimalistickým spôsobom dosiahnuť veľkú výpovednú hodnotu. Veci sa vyvíjajú tak, že v najbližšom období by som chcela pokračovať v „interiérovom pokuse“ a vytvoriť kolekciu doplnkov, keď vankúše skompletizujem s kuchynským prestieraním, zásterou a ďalšími užitočnými „pomôckami“.

 


Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.