Dramaticky ticho

Napísal Ingrid Abrahámfyová 23. marec 2010

V Európe je len sedemnásť fotografov, nositeľov ocenenia Master QEP, čo je vlastne certifikát špičkovej kvality ich práce. Jedným z nich je aj náš fotograf Peter Bagi.

femme: Čo to znamená, stať sa nositeľom ocenenia Master QEP?

Peter Bagi: Priznám sa, že som si to ešte ani veľmi neuvedomil. Beriem to tak, že čo má prísť, príde. Na práci sa to ešte neodrazilo a zákazok neprichádza kvôli tomu viac. Skôr ma trápi, že našu prácu oceňujú viac v zahraničí, než doma. Ale, predsa len, tento rok ma prizvali do komisie vyberajúcej najkrajšiu slovenskú knihu roka a myslím, že to bolo aj pre túto „známosť“.

femme: Vaše fotografie zvierat sú tajomnou výpoveďou plnou mnohoznačných náznakov. Aká cesta viedla k ich tvorbe?

Peter Bagi: Snažím sa len využiť možnosti, ktoré ponúka súčasná technika. Ešte pred niekoľkými rokmi by to nebolo možné a niektoré veci by som vo fotokomore realizoval len veľmi ťažko. Začínal som ako dokumentarista v Slovenskej televízii a spolupráca s tvorivými ľuďmi ma už vtedy nasmerovala k istej individuálnej slobode. A keďže príroda ovplyvňuje každého z nás, viac či menej sa objavuje v prácach všetkých výtvarníkov. A neprebádané „tajomnosti“ východných kultúr nás tiež oslovujú všetkých. Toto skĺbenie motívov prišlo akosi samo, pravdepodobne pod vplyvom ekologických aktivít rozširujúcich sa v dnešnom svete.

femme: Precízne fotografie zvierat môžeme považovať za špecifický druh portrétu. Neláka vás dnes, keď sa aj u nás rozširuje jazdecký šport, vytvoriť dvojportréty jazdcov a ich koní...

Peter Bagi: Kone sú pre mnohých, lepší priatelia, ako ľudia. Pravdepodobne vedia, prečo. Sú to krásne stvorenia, ktoré nás sprevádzajú celými dejinami. Obdivujem všetkých, ktorí sa koňom venujú, naozaj od srdca. Rád ich pozorujem, takže k portrétu je potom už len krok. Každý kôň, tak ako človek, má svoju výraznú individualitu. Je prirodzený a spolupracuje s človekom, ako priateľ. Dá sa povedať, že kone fotografujem už asi desať rokov, pričom tieto obrázky nezapadajú do zaužívaného stereotypu fotografií koní. Vždy sa snažím urobiť fotografiu, na ktorej sú kôň i jeho jazdec v rovnovážnom postavení, všetko rušivé z okolia musí ísť preč.

V minulosti si majitelia nechali svojich šampiónov „portrétovať“ v oleji, čo stálo nemalé peniaze. Tak si myslím, že zviera, ktoré mi prináša lásku, oddanosť a úspech, si prinajmenšom zaslúži aj „nesmrteľnosť“ v podobe dobrej fotografie. To znamená, že sa nebránim fotografovaniu dvojportrétov koní a ich majiteľov, džokejov, či milovníkov jazdeckého umenia....

femme: Motív zverokruhov a východnej filozofickej symboliky uplatňujete vo voľnej i komerčnej fotografii, sú vám tieto myšlienky blízke?

Peter Bagi: Verím tomu, že mudrci z východu, si nič nevymysleli a pozorovaním života okolo seba dospeli k poznatkom, ktoré my „mudrci“ zo západu objavujeme až dnes.

femme: Ste jedným zo zakladateľov Asociácie slovenských profesionálnych fotografov, aké sú jej ciele?

Peter Bagi: Ciele sú jednoznačné. Podporiť našu slovenskú fotografiu doma i v zahraničí. Všetko, čo by prípadných záujemcov mohlo zaujať, môžu nájsť na stránke www.apfsr.com. Pre mňa osobne je povzbudzujúce vidieť, že za tri roky existencie, sa jej viac než darí plniť svoje predsavzatia. Naši členovia získali niekoľko európskych ocenení, ktoré udeľuje FEP /Federácia Európskych fotografov/, a taktiež ocenenia v rôznych európskych súťažiach. Každý rok pripravujeme aspoň jednu výstavu, kde vystavujeme ich tvorbu. V súčasnosti, napríklad, prebieha výstava v Spojených štátoch. Sme pomerne známi aj preto, lebo sme zatiaľ najmenšia asociácia v Európe a máme najviac ocenených členov. Zároveň sme otvorení pre každého, kto spĺňa kvalitatívne požiadavky, ktoré sme prevzali od svojich kolegov zo zahraničia.

 



Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.