Všestranné vlákno

Textilným vláknom je natoľko zaujatá, že obdobným spôsobom spracúva aj ďalší materiál. Kráča svojim smerom a svojím tempom, občas trochu odbočí a vytvorí tajomné objekty a štruktúry, ku ktorým ju inšpiruje práca s papierom.

femme: Originálne pleteniny sa u nás akosi nenosia. Neberie Vám táto skutočnosť chuť tvoriť stále niečo nové?

Ildikó Dobešová: Napriek tomu, že svetové módne kolekcie posledných sezón stále ponúkajú pleteniny, často autorské, u nás je situácia taká, že je záujem predovšetkým o „strednoprúdovú“ produkciu reprezentovanú veľkosériovou výrobou, často prapodivnej kvality a proveniencie. Zaznamenávam však značné úspechy s mojimi pletenými doplnkami, ako sú dizajnové zimné súpravy, preto uvažujem o ďalšom pokračovaní v tomto smere. Pomýšľam tiež rozšíriť svoj sortiment o interiérové pleteniny typu „televízorová“ deka, vankúše, plédy.... 

femme: Čo všetko s vláknom podnikáte?

Ildikó Dobešová: Vyvinula som si vlastnú „omotávaciu“ techniku. Pôvodne to boli pomôcky pri nákupe materiálu na pletené odevy, ktorých nečakaná krása ma inšpirovala k tvorbe štruktúr a vrstvení. Časom sa zo vzorkovníkov vyvinuli brošne, drobné dekorácie a ich skladaním a kombinovaním dekoratívne obrazy... Neviem, v čom to je, ale s mojimi vláknami sa stále motám v kruhu, respektíve vo štvorci. Možno sa jedná o nejaký druh psychoterapie, popri ktorej vznikajú aj zaujímavé artefakty...

femme: Okrem odbornej verejnosti a kultúrnych nadšencov asi málokto vie, že u nás roky funguje zaujímavá výstava textilnej miniatúry. Pravidelne sa jej zúčastňujete, čím je textilná miniatúra atraktívna?

Ildikó Dobešová: História textilnej miniatúry siaha niekde k prelomu 60. a 70. rokov minulého storočia, keď sa pozornosť začala odkláňať od veľkoplošných dekorácii, ku komornejším záležitostiam. Myslím, že dodnes nemá táto kategória zaslúženú vážnosť. Je to akosi niečo, čo vzniká len tak povedľa. Takže, ak si niekto chce umiestniť do interiéru „drobnosť“, investuje skôr do komornej plastiky, skla či keramiky. Ale práve textilná miniatúra je vo voľnom umení akýsi šperk, len interiérový. A každý výtvarník musí robiť aj veci len tak pre radosť, pričom práve miniatúra ponúka jedinečnú príležitosť. Je totiž nenáročná na čas i náklady. Za tých jedenásť rokov, čo je výstava poriadaná, si vybudovala slušnú reputáciu. Je dobre obsadená domácimi aj zahraničnými vystavujúcimi, je dobre organizovaná a - slabo propagovaná.

femme: Venujete sa aj práci s papierom, ako ste sa k nemu dostali?

Ildikó Dobešová: Ešte počas štúdia som sa zúčastňovala textilných tvorivých sympózií, v ružomberskej textilke, neskôr v papierni.... Pre výtvarníka je to ako raj na zemi, keď vidí haldy textilného, papierového odpadu a vie, že s tým môže robiť, čo len chce. Aj sám priestor fabriky, s fascinujúcou orwellovskou atmosférou, pôsobil podnetne.... všetky tie staré stroje, ošarpané múry, obrovské haldy zaujímavého odpadu.... Zo začiatku sme tam chodili ako očarovaní. Po dvoch týždňoch všelijakej činnosti, sa na nás prišli pozrieť aj robotníci a bez nadsadenia, neverili vlastným očiam, ako môže „odpad“ dopadnúť. To, že sa im naše výtvory páčili, bolo pre nás prvým bezprostredným ocenením.

femme: Ako ďalej?

Ildikó Dobešová: V našej oblasti si asi málokto môže povedať, že sa živý tým, čo ho napĺňa, alebo čo ho baví. Keby som bola lekárkou, vyliečení pacienti by boli mojím úspechom. Ako výtvarníčka, a to iste hovorím aj za množstvo mojich kolegýň, sa musím snažiť zarobiť si na chlieb každodenný inou činnosťou, ja napríklad učím a robím rôznorodé zákazky pre firmy.

• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
•