- V minulých storočiach slúžili textílie predovšetkým ako sviatočné dekorácie chrámov a palácov. Dlhé pásy látok sa vešali na steny alebo sa nimi oddeľovali jednotlivé miestnosti. Jednoduché, nezdobené látky sa používali na oddeľovanie lôžok.
- Príkladom interiérového textilu stredovekej Európy je známa čalúnová látka z Bayeux - vlnená výšivka na ľanovom podklade s motívmi poľovníckych výjavov (patrila kráľovnej Matilde). Neskôr sa v Holandsku a Francúzsku rozvinula technika tkania a dovtedy vyšívané motívy sa začali tkať.
- Od 14. storočia sa vytvára nové poňatie bývania, ktoré je náročnejšie na pohodlie i vzhľad. Obytné miestnosti dostávajú charakter architektonických priestorov: vo francúzskom, flámskom a talianskom prostredí sa často celý interiér obkladá textíliami (podlaha, steny aj nábytok).
- Francúzska kultúra začala do interiéru vnášať nadmerné množstvo textilu: hodvábne damašky a zamaty sa napínali na steny ako tapety (na severe Európy sa textil na steny vešal), po stranách okien sa vešali závesy a všetky sedadlá sa poťahovali látkou...
- Koberce (pochádzajú z Blízkeho východu) si razili cestu do Európy len pomaly. Boli príliš drahé, preto sa ešte v 16. storočí (najmä v Anglicku) umiestňovali na stoloch a sedadlách. V danom čase sa tiež (prvýkrát) začal rozlišovať bytový a odevný textil (hlavným poznávacím znamením bytového textilu bolo väčšie vzorovanie).
- Od 16. storočia textil v interiéroch stále pribúdal a koncom 18. storočia vytvárali mnohé interiéry dojem textilného skladu... Logicky nasledovala textilná redukcia - táto (nepochybne rozumná) myšlienka však viedla k druhému extrému a z interiéru bol postupne odstránený takmer všetok textil - zostal iba čalúnený nábytok.
- V 30-tych rokoch (20. storočia) nastúpila "kasárenská" funkcionalistická architektúra vyznačujúca sa nadmernou strohosťou a nevľúdnosťou... V danom čase sa rodí aj "sektorový" nábytok... A "rovnováha vecí" začína opäť vyžadovať prítomnosť doplnkových "momentov" v interiéri - textil sa (natrvalo) vracia...
