Slúžila na na ochranu pred negatívnymi silami a tento zvyk prebrali aj naši slovanskí predkovia. Spaľovala sa v miskách za účelom ochrany pred negatívnymi silami a na očistenie priestoru pred rôznymi obradmi. Pravidelne bola používaná v Ríme a jej obľuba pretrvala až do stredoveku
Na našom území sa vyskytuje niekoľko typov tejto rastliny (Šalvia lúčna a Šalvia biela), avšak najväčšie liečivé účinky má práve Šalvia lekárska. Nakoľko pochádza z teplejších krajín, na zimu je potrebné ju chrániť.
Šalvia lekárska – Salvia officinalis L je vytrvalý poloker vysoký asi 0,5 m. Darí sa jej hlavne na slnečných miestach v teplejších oblastiach. Viacročné korene majú pomerne hrubú drevenú spodnú časť. Rastlina je silno aromatická, listy má podlhovasté, jemne vrúbkované, šedo zelenej farby. V záhradách sa objavujú aj odrody panašované, ktoré sú svetlo zelené.
Zber - najvhodnejšie obdobie na zber je od mája do júna
- zbierajú sa listy (Salviae officinalis folium), z ktorých sa pripravuje šalviová tinktúra
- suší sa pri teplote do 30°C
- správne usušená rastlina má mať svetlozelenú farbu, je silno aromatická a korenistej chuti
- uskladňuje sa uzavretá v tmavých sklenených nádobách a chránená pred vlhkom
Použite
- má protizápalové účinky: pôsobí na zápaly ústnej dutiny, ďasien, nosohltana, hrdla ako aj kože
- znižuje zvýšené potenie - užívanie vnútorne aj zvonka
- výplachy úst pri bolestiach zubov a paradentóze
- silice majú antibakteriálne, fungistatické a virostatické účinky
V kulinárstve sa čerstvé alebo sušené listy užívajú ako korenie k mäsu, rybám, do plniek a do cestovín. V ľudovom liečiteľstve sa používa aj šalviové víno pri nervovom vyčerpaní, bronchiálnom katare alebo diabetes.
Zdroj foto: Freepik
