4 mýty o ľudskom mozgu

V starovekom Egypte bolo za sídlo inteligencie považované srdce, ale už v antickom grécku doktori zistili, že riadiace centrum človeka sa nachádza v mozgu.

mozog 19

1. mýtus: Na veľkosti záleží!

Na medzidruhovej úrovni, by tento výrok obstál, pretože človek má v pomere k postave najväčší mozog z celej živočíšnej ríše. V skutočnosti je inteligencia veľmi komplexná záležitosť a na jej podobu má vplyv obrovské množstvo faktorov, ktoré s veľkosťou mozgu nesúvisia. Človek má v priemere mozog veľký okolo 1200 cm3 a veľkosť sa pohybuje v rozmedzí od 1000 do 1400 m3. Mozog známeho génia Alberta Einsteina má čo do objemu priemernú veľkosť. Inteligenciu ovplyvňuje napríklad socioekonomické prostredie – prostredie jedinca v ktorom vyrastá, hustota nervových bunieka ich usporiadanie (spojenie medzi neurónmi).

2. mýtus: Učením sa mozog zvrásňuje

Medzi rozšírenú nepravdu patrí aj domnienka, že s každou novou informáciou a vedomosťou na mozgu pribúda záhyb. Záhyby na ľudskom mozgu vznikli evolučným vývojom v priebehu miliónov rokov, kedy sa naše riadiace centrum postupne zväčšovalo. 

Dôvodom je lebka novorodenca, ktorá kvôli pôrodu nemôže byť veľmi veľká. Preto sa musel prispôsobiť mozog. Postupne sa na ňom tak vytvorili „kľučky“ a „zákruty“, vďaka ktorým narástla plocha, ale objem ostal rovnaký. 

3. mýtus: Väčšiu časť mozgu nevyužívame

Táto nepravda pochádza zo začiatku 20.storočia, kedy americký psychológ  William James (1842 – 1910) prehlásil, že človek využíva len malú časť dušených zdrojov. Neskôr vďaka televízii a internetu sa rozšírila informácia, že človek využije len 10% svojho mozgu. 

Aby mozog správne pracoval potrebuje obrovské množstvo energie, preto z evolučného hľadiska je nezmysel, aby vznikol orgán, ktorý je tak náročný na výživu. Spomínaný mýtus popierajú aj snímky z magnetickej rezonancie mozgu. Tie potvrdili, že väčšina mozgu je zapojená aj pri základných činnostiach. 

4. Tvoriví ľudia majú dominantnú pravú hemisféru

Aj keď niektorí jedinci sú viac orientovaní na techniku a iní na umenie, nemá s ich záujmami veľkosť hemisfér nič spoločné. Americký neurobiológ Roger Sperry (1913 – 1994) – nositeľ Nobelovej ceny, prišiel z výsledkami, z ktorých vyplynulo, že úkony spojené s kreatívnym  myslením rieši skôr pravá polovica a za činnosti spájané s racionálnou úvahou zodpovedá ľavá časť mozgu. Od 2.polovice 20.storočia sa snaží množstvo výskumov potvrdiť výsledky, ku ktorým prišiel Sperry. Žiadnemu týmu sa to však nepodarilo. Naopak to vyzerá, že do jednotlivých činností sú zapojené vždy obidve hemisféry, i keď každá iným spôsobom. 

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.