femme: Čím ste chceli byť ako malý chlapec?
P.O.: Ako malý chlapec som nemal nejaký zvlášť vytýčený cieľ, čo by som chcel robiť. Moje rozhodnutie ísť pracovať k polícii prišlo až po ukončení základnej vojenskej služby. Už od detstva mám zmysel pre spravodlivosť a čestnosť, čo sú hlavné predpoklady pre prácu v polícii. Okrem toho som mal rád šport, venoval som sa bojovým umeniam, lákali ma kontaktné športy a chcel som prácu, kde by som toto využil a mohol sa v tomto smere rozvíjať, keďže policajti majú tieto veci zaradené v rámci služobnej prípravy.
femme: Kedy vzniklo rozhodnutie, že chcete byť kriminalistom?
P.O.: Moje rozhodnutie ísť pracovať na odbor kriminálnej polície prišlo až po nejakom čase, to som už niekoľko rokov pracoval na polícii. Je prirodzené, že každý policajt sa po určitom čase nejako vyprofiluje. Takisto to bolo aj u mňa. Mal som rád odborné veci a chuť sa posúvať ďalej. Zaujímalo ma trestné konanie. Tým, že som presne vedel čo táto práca obnáša, tak moje rozhodnutie bolo jasné.
femme: Akú povahu by mal mať človek, ktorý chce byť kriminalistom?
P.O.: Vzhľadom na náročnosť a povahu tejto práce je to v prvom rade, odolnosť voči stresu, zmysel pre spravodlivosť, mať rozvinuté logické myslenie, predvídavosť a v neposlednom rade záujem sa vzdelávať. Takisto musí byť ľudský, lebo v rámci svojej činnosti sa stretáva i s obeťami trestných činov, kedy musí k týmto osobám pristupovať citlivo a primerane ich aktuálnemu psychickému rozpoloženiu. Často krát sú takýmito obeťami ženy alebo deti.
femme: Predstavte si, pozeráte kriminálku. Ozve sa Vaše profesionálne „ja“ a poviete si, ako hlúpo ten film natočili? Že tak to v realite vôbec nefunguje?
P.O.: Nejako to neriešim, beriem to tak, že ľudia potrebujú vidieť nejakú zápletku, ktorá ich zaujme, čo si nevyžaduje nejakú odbornosť. Ja osobne nejako kriminálky nesledujem, nie je to môj žáner. Ľudia sú často takýmito seriálmi ovplyvnení a skresľuje to ich pohľad na skutočnú prácu polície.
femme: Teda do akej miery sa dnešné populárne detektívne seriály prekrývajú s realitou?
P.O.: Sú mimo realitu, hlavne tie známe americké seriály, kde zobrazujú prácu na mieste činu tak, že za policajnou páskou je kopec ľudí, kde krížom krážom zaisťujú stopy a jeden druhému si zavadzajú. Realita je úplne iná. Miesto činu musí byť hermeticky uzatvorené a aj skúsený policajt si musí dobre rozmyslieť ako a kade sa bude pohybovať, aby nedošlo k znehodnoteniu stôp. Ale stalo sa, že som bol i milo prekvapený, keď som si pozeral jednu staršiu českú kriminálku, ktorá sa dosť približovala reálnej práci kriminálnej polície a dokonca som tam i zaregistroval jedno tlačivo resp. ružovú kartu známeho páchateľa, ktorá sa reálne používa dodnes. Takých seriálov je však málo. Ešte by som vyzdvihol jeden seriál a to Dobrodružství kriminalistiky. V tomto seriály sa divákovi ozrejmujú jednotlivé kriminalistické metódy, je zaujímavo a odborne spracovaný. Teda je to kvalitný seriál, ktorý realisticky približuje prácu kriminalistov začiatkom minulého storočia. Každá jedna epizóda je nazvaná podľa kriminalistickej metódy, ktorá v seriáli dominuje a podieľa sa na objasnení trestného činu. Teda divák má možnosť v tomto seriály vidieť ako kriminalisti pracovali bez modernej technológie a zároveň divákovi celkom zrozumiteľne objasňuje kriminalistiku a jej jednotlivé metódy.
femme: Ako často sa v reálnom živote stretávate s vrahmi či násilníkmi?
P.O.: Z profesijného hľadiska, môžem uviesť, že sa bežne stretávame s takýmito ľuďmi v rámci vykonávania procesných úkonov. Ak myslíte v reálnom, ako osobnom živote, tak sa vôbec s takými to ľuďmi nestretávam, možno niekde na ulici sa stane, že niekoho zahliadnem, koho sme v minulosti riešili, ale inak nie.
femme: V ktorej oblasti kriminalistiky ste odborníkom?
P.O.: Odpoveď na túto otázku musím trošku rozviesť. Samotná kriminalistika je vedný odbor. Teda ak sa pýtate, na odbornosť v oblasti kriminalistiky to sa musíte pýtať znalca v tomto vednom odbore. Na druhej strane, kriminalita ako trestná činnosť, je spoločenský jav, ktorého obsahovú štruktúru tvorí mnoho prvkov. Kriminálna relevancia týchto prvkov sa odráža predovšetkým v samotných skutkoch, v ktorých sa vidí alebo predpokladá páchaný alebo spáchaný trestný čin. Mojím zameraním je vyšetrovanie, toto zahŕňa znalosti z oblasti práva a kriminalistiky ako vedných odborov. Špecializujem sa na všeobecnú kriminalitu, ktorá zahŕňa trestné činy násilnej, mravnostnej a majetkovej kriminality ako i ekonomickú kriminalitu, ktorá zahŕňa ekonomickú a finančnú kriminalitu.
femme: Existujú ešte metódy, ktoré sa síce ešte v kriminalistike používajú, no považujete ich za zastarané?
P.O.: Aby som sa presne vyjadril a pritom neznižoval význam niektorých kriminalistických metód, môžem uviesť, že ako všetko ostatné tak aj kriminalita sa vyvíja. Teda je celkom prirodzené ak v minulosti dominovali niektoré kriminalistické metódy, tak postupom času do popredia sa dostali modernejšie metódy, ktoré z taktického hľadiska však menovať nebudem. Aj napriek tomu ich však nemožno označiť za zastarané, lebo ich veľký význam tu stále je, aj keď sú možno menej využívané ako v minulosti.
femme: Pracujete niekedy s psychologickými typológiami páchateľov?
P.O.: Áno. Psychologický profil páchateľa sa vypracúva pri závažných násilných trestných činoch. Vypracovávajú ich znalci zo odboru psychológia, ktorí sú priberaní do trestného konania za účelom vypracovania znaleckého posudku.
femme: Existuje podľa vás dokonalý zločin?
P.O.: Páchatelia sa snažia trestnú činnosť páchať tak, aby sa vyhli trestnoprávnej zodpovednosti. Preto svoju trestnú činnosť sa snažia rôznym spôsobom zahladzovať alebo maskovať. Ale ako každý robí chyby, tak ich robia aj páchatelia. Preto dokonalý zločin neexistuje.
femme: Aké sú osudy prípadov, v ktorých vyšetrovateľ nemá usvedčujúce dôkazy, hoci je jasné, že podozrivý je aj páchateľ?
P.O.: Ak sa nepodarilo v priebehu trestného konania zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe, trestné stíhanie sa preruší. Je to úkon predbežnej povahy. Keď sa s odstupom času zistia nové skutočnosti tak sa v trestnom stíhaní pokračuje.
femme: Stotožnili ste sa niekedy s motívom zločinca?
P.O.: Nie. Žiadny motív nemôže ospravedlniť spáchanie trestného činu a preto sa sním nemôžem stotožniť. Samozrejme pokiaľ by sa jednalo o motív hodný osobitného zreteľa, tak na tieto prípady pamätá aj Trestný zákon. Sú to okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu, napríklad nutná obrana, krajná núdza a podobne. U týchto prípadov sa však podrobne skúma, či boli dodržané všetky zákonom požadované podmienky.
femme: Čítali ste aj knihu od Dominika Dána Beštia? Deväťdesiate roky a sériový vrah na Slovensku? Ozaj sa to všetko odohralo ako v knihe, alebo bola kniha vyšperkovanou verziou reality?
P.O.: Nečítam knihy od spomínaného autora. Mám rád literatúru faktu a odbornú literatúru. Medzi moje obľúbené knihy patria knihy od Gustáva Murína, ktoré opisujú pôsobenie zločineckých skupín na Slovensku v období 90. rokov a spektakulárne popravy členov týchto skupín. Jeho zdrojom informácií sú rozsudky, tlačové správy a príspevky v médiách na ktoré sa i vo svojich knihách odkazuje. Autor v knihách podrobne opisuje transformáciu zločinu od revolúcie až doposiaľ. Dokonca sleduje vývoj niektorých prípadov až do vynesenia konečného rozsudku. Čitateľ tak dostáva komplexný a reálny prehľad o tomto období.
femme: Zažívate vo svojej profesii aj vtipné historky, ktoré by ste mohli zverejniť?
P.O.: Určite áno, ale nechám si ich pre seba lebo sa týkajú konkrétnych prípadov.
femme: Ako relaxujete?
P.O.: Voľné chvíle najradšej trávim so svojou rodinou, spoločne chodíme do prírody, na turistiku. Rád si po večeroch čítam a vzdelávam sa. Rád športujem. Som členom športového klubu. Tým, že bývam v rodinnom dome tak si psychickú zaťaž, ktorú moja práca prináša kompenzujem fyzickou prácou okolo domu.
femme: Aký je Váš najväčší profesijný sen?
P.O.: Ja si svoj profesijný sen momentálne plním a možno ešte nejaké profesijné sny časom prídu...
Ilustračné foto: Freepik
