Je to preň ideálna "záhradka", v ktorej spokojne prekvitá. Nájdeme ho prakticky všade: v domácich aj medzinárodných firmách, v reštauráciách, lekárskych ambulanciách, dokonca aj v právnických kanceláriách. Je milý, usmievavý a zjednocuje ľudí všetkých národov, rás a kultúr. Prečo ho teda jednoducho neakceptujeme? Prečo proti nemu brojíme? A čo robí gýč gýčom?
Gýč sa začal výraznejšie presadzovať v druhej polovici 19. storočia a odvtedy sa jeho vplyv na masovú kultúru stále prehlbuje. Pôvodne sa spájal najmä s výtvarným prejavom, postupne však prenikol do všetkých druhov umenia a každodenného života. Gýč sa v náučných slovníkov obyčajne definuje ako "zlé umenie", "bezcenné umenie" či "umelecký odpad". Gýč však určite nie je "zlé umenie" - pretože to jednoducho nie je umenie (možno "pokus o umenie"). Zlým umením môže byť obraz, socha, film atď., ktoré sa z rôznych príčin nevydarili - pre nerozvinutú invenciu, "neuchopenie" podstaty problému, primálo predstavivosti, nedostatok umeleckých zručností a skúseností... Ale gýč je spravidla vydarený - prejav prázdnoty.
K všeobecne známym gýčom patria všetky tie ľúbezné šteniatka s mašličkami, mačiatka v košíkoch, nežne fňukajúce dietky, sošné matky túliace si k sebe bábätká, "reklamné devy" s dvojnásobne dlhými nohami ako pripúšťa príroda, palmové pláže bez vizuálnej chybičky, krehké srnky pri západe slnka, vzpínajúce sa kone, sadrové eiffelovky, antické amforky a malebné panny Márie... Gýč je ľúbezný - a vnucujúci sa, dojímavý - a prvoplánový, zrozumiteľný - a nenáročný. Okrem jednoduchej "dokonalosti" a oslovovania tých najzákladnejších emócií už nič neponúka; a nič nevyžaduje - pri spracovávaní jeho "hodnôt" nemusíte vôbec hýbať mozgom, stačí pokojná vegetácia.
Pri spojení s ideológiou, politikou či náboženstvom získava gýč spoločensky vymedzenejší charakter: nadšení robotníci a prešťastné kolchozníčky beztriednej spoločnosti; Hitler a Stalin, rodení altruisti a filantropi, obklopení rozžiarenými deťmi; fešácky Ježiš Kristus na kríži z trvanlivej umelej hmoty...
Úlohou gýča je okamžite osloviť a NIČ NEKOMPLIKOVAŤ, nevyvolávať nijaké otázky či pochybnosti, neznepokojovať; ale zľahka, bezproblémovo navigovať do jednoduchého sveta jasných farieb, dokonalého šťastia, bezhraničnej dôvery, naivity a hlúposti ("tovar okamžite, splátky až o tri mesiace" - tri mesiace permanentnej radosti; "žena, ktorú možno vyfúknuť" - aký nádherný by bol svet s ženami na vyfúknutie... krčmoví "chlapáci" tlieskajú od nadšenia a objednávajú si ako kompenzáciu "štapmrle"; "hypotéka už zajtra" - domček, trávniček, bazénik ako vrchol ľudského snaženia a absolútneho šťastia). Stačí sa len natiahnuť a vziať si to.
Gýč je synonymom nielen nevhodnosti a prázdnoty, ale aj naivity a nedospelosti. Presladenosť gýčov a ich prvoplánový pôvab (na spôsob plyšových medvedíkov) zodpovedá detskému svetu a jeho rozumovej úrovni. S dospievaním sa väčšinou vkus mení - človek začína aj esteticky dozrievať. Mnohí z nás však (aj vďaka absencii estetického vplyvu rodiny a školy) zostávajú z hľadiska vkusu na úrovni dieťaťa po celý život.
Zdoj foto: Freepik
