Prostredníctvom základných informácií o autorovi obrazu (kto to je, kedy a prečo obraz namaľoval...) a informácií o obraze samotnom (štýl, kompozícia, farby, symboly...) môže obraz "pochopiť" a preklenúť prípadnú časovú a kultúrnu bariéru; no zároveň sa u diváka aktivuje jeho pocitovo-asociačný potenciál, ktorý je zdrojom výsostne osobných zážitkov z obrazu. Každý obraz má teda v konečnom dôsledku pre každého diváka svojské čaro...
Ako prvé zaregistruje vnímateľ obrazu žáner:
- Na vrchole žánrovej hierarchie stála od čias renesancie historická maľba. Tvoria ju veľkorozmerné plátna, zobrazujúce výjavy z histórie, biblie, mytológie alebo literatúry. Ich cieľom bolo poučovať a ukazovať cestu k náprave.
- Na druhom mieste v hierarchii stáli portréty, ktoré zobrazovali dôležité osobnosti minulosti a prítomnosti.
- Na treťom mieste sa ocitli žánrové scény. Väčšinou ide o obrazy menšieho formátu, čerpajúce námety z každodenného života rôznych vrstiev dobovej spoločnosti, vrátane tých najobyčajneších či dokonca zavrhnutiahodných indivíduí; žánrové scény zachytávajú ľudské konanie ako také.
- Na poslednom mieste žánrovej hierarchie (napriek všeobecnej obľúbenosti) stojí krajinomaľba a zátišie - t.j. maľby, v ktorých absentuje ľudský prvok.
Uvedená renesančná hierarchia obrazov dodnes pôsobí ako vplyvný (i keď už nie neotrasiteľný) faktor pri zaraďovaní obrazu a charaktere diváckej reakcie naň.
Nabudúce pokračovanie....