Hovoriť však o tom, koľko úsilia stojí budovanie slovenskej značky v oblasti, ktorá sa dostala na okraj hospodárskeho záujmu, je vždy užitočné.
femme: Vaše textilné dezény mi stále niečo pripomínali, až som si raz uvedomila určitú príbuznosť s tvorbou fínskej značky Marimekko. Môže byť?
Michaela Bednárová: Vo Fínsku som bola dvakrát a naozaj mi je škandinávsky prístup k dizajnu sympatický. Páči sa mi jeho jednoduchosť a funkčnosť. Na firme Marimekko si cením najmä to, že firma vyrába vo Fínsku a aj tým udržiava národnú tradíciu živú. Navyše, ich vizuálna identita je dlhodobo na vysokej úrovni, čo podľa mňa výchovne pôsobí na vkus fínskych obyvateľov. Nakoľko ma ovplyvnila firma Marimekko neviem, v tom čase som ich produkciu poznala len málo, ale určite ma ovplyvnil môj druhý fínsky pobyt na Univerzite of Lapland, kde som bola na stáži v skupine dizajnérok Jonk.
https://femme.sk/index.php/dizajn/item/6213-zatial-ma-optimizmus-neopusta#sigProIda21cf9ba9b
femme: Porovnanie štúdia by asi tiež vyznelo zaujímavo....
Michaela Bednárová: Mám pocit, že o tom hovorím neustále a s čoraz väčšou nevôľou, pretože situácia u nás sa našťastie zlepšuje. Počas môjho vysokoškolského obdobia opúšťali VŠVU najmä „umelci“, a to aj z odborov s umelecko - remeselným a dizajnovým zameraním. Prvýkrát som pochopila podstatu dizajnu až vo Fínsku, keď mi moja vyučujúca položila praktické otázky typu: komu je môj produkt určený, ako ho chcem propagovať a predávať.... Zostala som zaskočená, keďže som vôbec nepoznala odpoveď. Iba som tvorila a experimentovala. Aby bol dizajn úspešný, vyžaduje si iný prístup a postup, málokto si môže dovoliť len tak experimentovať. Po štúdiu prichádza realita a s ňou zákonite otázky: Čo chcem robiť? Čo viem robiť? Čím sa budem živiť?
femme: Čiastočne fungujete ako manufaktúra o jednom človeku, aj keď, samozrejme, na väčšie zákazky, si najímate výpomoc. Viacerí vaši kolegovia vlastne existujú ako zákazkové krajčírstva. Je vôbec možné trvalo udržať firmu, respektíve značku tohto druhu, keď u nás nefunguje, alebo len minimálne, sériová výroba?
Michaela Bednárová: Či sa dá takýmto spôsobom firma udržať, alebo nie, závisí od osobného nasadenia, schopnosti spolupracovať a vzdelávať sa. Ja tak ešte stále fungujem a, napredujem. V rámci napredovania sa práve rozhodujem o určitej zmene, o ktorej však ešte nechcem viac prezradiť. Pokiaľ spomíname sériovú výrobu, sú u nás dielne, aj s vysoko profesionálnym prístupom, žijú však zväčša zo zahraničných zákaziek. Malá séria, ktorú si môžem ja dovoliť, je pre nich nezaujímavá. Nerezignujem však na tento druh produkcie, pretože sa viem dohodnúť najmä s menšími krajčírstvami či dielňami. Prax však ukazuje, že bez väčšej investície to nejde.
https://femme.sk/index.php/dizajn/item/6213-zatial-ma-optimizmus-neopusta#sigProIdd49fb577bd
femme: Nášho autorského textilu je málo, čo priamo súvisí s problémom výroby. V súčasnosti sa však aj v malom dá vyvzorovať originálna metráž, čo umožnili najmä moderné technológie...
Michaela Bednárová: Výraz autorský textil by som v mojom prípade asi nepoužila a nemyslím si, že nedostupnosť technológií je problémom. Tomuto odboru sa v súčasnosti nevenuje takmer nikto, keďže chýba dopyt, pracovné miesta pre návrhárov a áno, nájsť výrobu nie je jednoduché. Technológie tu boli vždy a budú aj nové druhy, ale z vlastnej skúsenosti viem, že aj samotní dizajnéri sú leniví vo vyhľadávaní a skúšaní. Sústreďujem sa na potlače, takže sa snažím využívať všetky dostupné technológie. Začínala som ručnou sieťotlačou, pokračovala sublimačnou tlačou a nedávno sa mi podarilo nájsť digitálnu tlač na prírodné materiály. To mi umožní pridať nové produkty na moju stránku a zároveň vyhovieť zákazkám na interiérové textílie, ktorým sa chcem venovať viac, keďže ma spolupráca s architektmi nesmierne baví.
https://femme.sk/index.php/dizajn/item/6213-zatial-ma-optimizmus-neopusta#sigProId1f402eef85
femme: Spomenula som, že na mňa vaše dezény pôsobia svojou priamočiarosťou tak trochu škandinávsky, čo považujete za typické črty slovenskej poetiky v umení všeobecne a v dizajne zvlášť?
Michaela Bednárová: Ako sa hovorí: “Každý pes, iná ves...“ Vzhľadom k tomu, aké je Slovensko malé, máme nesmierne bohatú ľudovú kultúru. Každá dedinka je svojská, všade sa inak vyšívalo, tancovalo či nadávalo. Asi by som to zhrnula do jedného slova - rôznorodosť. Tá je spojená s ľudovou tvorivosťou a zručnosťou. Možno sa niečo z toho objavilo aj v našom dizajne, ťažko sa mi to však hodnotí, pretože o ňom ešte veľa neviem. Preto sa teším na Múzeum dizajnu, v ktorom tie spoločné črty či poetiku budeme môcť spoznávať.
