Jej príchod na svet bol v zložitom období, ktoré vzdelaným a emancipovaným ženám neprial. Napriek tejto situácii sa dokázala presadiť v odboroch, v ktorých dominantnú úlohu zohrávali len muži. Úspechy a objavy dosiahla v matematike, astronómii a vo filozofii. Svojou múdrosťou si dokázala vybudovať obrovskú popularitu, že sa ne jej prednášky chodilo až z Ríma.
Malá Hypatia zdedila po svojich rodičoch prenikavú myseľ a veľmi skoro sa začala po boku svojho otca zapájať v alexandrijskej akadémii. Alexandrijská akadémia bola v tom čase jedno z najvýzanmnejších bádateľských centier staroveku. Po Theónovej smrti na začiatku 5.storočia, Hypatia prebrala vedúce postavenie na filozofickej škole. Po prvýkrát v histórii sa profesorkou stala žena. Slobodne na škole spolu s mužmi vykladala diela známych mysliteľov minulosti ako boli Platón či Aristoteles.
Historické pramene ju opisovali ako nesmierne krásnu a inteligentnú ženu s pôsobivým rečníckym nadaním a uznaním. Jej prirodzené vystupovanie budil u ľudí úprimný rešpekt a neraz sa stalo, že ju zasypávali kvetinami na uliciach. Svoj život žila slobodne a nenútene, veľa cestovala, mala bohatú korešpondenciu s ľuďmi z celého Stredomoria. Na svojich prednáškach mala vždy mnoho študentov, medzi ktorými nechýbali pohania, kresťania ani exotickí cudzinci zo všetkých kútoch ríše. Predpokladá sa, že naviazala na prácu svojho otca a zaradila sa k zástupcom novoplatónskej filozofie. Medzi jej najvýznamnejších žiakov patril Synesios z Kyrény, ktorý ju v niekoľkých listoch chváli.
Okrem filozofie značnú pozornosť venovala matematike. Rozvinula myšlienky o delení kužeľa pomocou rôznych rovín. Spísala rôzne komentáre k dielam starších gréckych vedcov Klaudia Ptolemaia (cca. 90-168) a Euklida (cca. 325.260 p.n.l).
Napriek pôvabu, ktorý mala a množstva ponúk k sobášu, nikdy sa nevydala a zostala po celý život pannou.
Obeť náboženského fanatizmu
Jej všeobecná popularita sa stala tŕňom v oku mnohým významným mužom. Z jej úhlavných nepriateľov bol biskup Kyrill Alexandrijský (376-414), ktorý sa dostal k moci v Ríme. Otvorene prejavoval voči Hypatii nepriateľstvo a nenávisť, pre jej múdrosť, vzdelanie, jej učenie k slobode, ženskú krásu, pre vplyv, ktorý mala na všetkých vzdelaných ľudí a za jej predpoveď učenia proti bohu. Táto jeho nenávisť pramení z obdobia konfliktov medzi pohanmi a kresťanmi, a vyvrcholila v spore medzi rímskym miestodržiteľom Orestom a vodcom miestnych kresťanov, ktorým bol práve Kyrill.
Smrteľný útok na nič netušiacu Hypatiu vydal práve biskup Kyrill v roku 415. Jeho fanatickí priaznivci úbohu Hypatiu prepadli na ulici, násilne odvliekli do kostola, kde ju kresťanskí radikáli vyzliekli donaha a zlynčovali. Jej dokaličené telo nakoniec upálili na neďalekej hranici.
Hypatia sa neskôr stala pohanskou mučeníčkou, ktorá stelesňovala jednu z prvých emancipovaných žien histórie, ktorá doplatila na žiarlivosť zo strany opačného pohlavia.
O čo sa Hypatia zaslúžila
- nadviazala na Diofantove práce a pokročila v štúdiu kuželosečiek
- pripisuje sa jej autorstvo troch veľkých pojednaniach o geometrii, algebre a astronómii
- vynašla prístroje na destiláciu vody, na stanovenie mernej tiaže vody
- v astrometrii sa jej pripisuje pomoc pri vývoji astrolábu pre merania na oblohe
Vedeli ste, že ...?
- jeden z kráterov na Mesiaci nesie jej meno
- v roku 1884 bola po nej pomenovaná planétka 238 Hypatia, ktorá má predpokladaný priemer 156 km a jej jasnosť je 12,3 mag
- iróniou osudu je, že sa pravdepodobne stala predlohou pre obľúbenú kresťanskú legendárnu postavu sv. Kataríny.
