Môj manžel, s ktorým zdieľam už druhú desiatku rokov, je viac Európanom ako Nórom, a aj v tom druhom zmysle je svetový. Čo, samozrejme, neznamená, že medzi nami nie sú žiadne "kultúrno-manželské trenice". Máme pätnásťročnú dcéru a osemnásťročného syna, ktorých vychovávame "slovensko-nórskym spôsobom" (tento fakt občas vyvoláva námietky slovenskej babky a dedka...). Moje "skorodospelé" deti však vo mne vzbudzujú zo dňa na deň viac a viac nadšenia.
Hoci som pôvodne študovala žurnalistiku, v Nórsku pracujem s mládežou a deťmi - táto časť obyvateľstva má v Nórsku "silné zázemie" - udrieť dieťa (vrátane vlastného) tu znamená porušiť zákon, na dodržiavanie ktorého sa aj dohliada! V tejto deťom naklonenej spoločnosti (mnohí Nóri by so mnou nesúhlasili) mám teda možnosť pracovať ako poradca pre záležitosti týkajúce sa mládeže.
Tohtoročná nórska jeseň je zatiaľ bez snehu (v jesennom období naň zvykne trochu sarkasticky upozorňovať moja mama, snažiac sa tým pripomenúť, že som sa odsťahovala príliš ďaleko...), ale v povetrí už cítiť zimu. Často prší a ráno je tma... o to viac poteší, keď konečne vyjde slnko a pozláti lístie, keď je vzduch ešte stále jesenný.
Ľudia si len pomaly zvykajú na to, že do ďalších teplých dní je ďaleko a deťom už začína škola opäť liezť na nervy (školský rok sa v Nórsku začína v polovici augusta).
Spoločenský, kultúrny a politický život Nórska sa rozbehol naplno a na programe všedných dní sú, samozrejme, aj politické roztržky - ktoré, ako zvyčajne, naznačujú, že krajina je na pokraji úpadku (Nórsko patrí k najbohatším krajinám v Európe)...
Vianoce sú ešte dosť ďaleko, no už sú tu prvé (hrozné!) vianočné ozdoby.
Pozdravuje... Jana
