Umelá inteligencia ako pomocník alebo náhrada nášho mozgu?

Podľa spoluzakladateľov vzdelávacej platformy edubird Juraja Zaťka a Ľuboša Masného problém nie je v samotnej technológii. Hranica vzniká v momente, keď človek prestane byť autorom vlastného uvažovania.

Umelá inteligencia sa za krátky čas stala bežnou súčasťou práce, vzdelávania aj osobného života. Ľuďom šetrí čas, zrýchľuje rutinné úlohy a pomáha spracovať veľké množstvo informácií. Zároveň však prináša otázku, ktorá bude čoraz dôležitejšia: Ak časť premýšľania delegujeme na AI, čo zostane na nás?

„AI nám neberie mozog. My jej ho niekedy dobrovoľne odovzdáme. Rozdiel je v tom, či ju používame ako sparing partnera, alebo ako niekoho, kto za nás rozmýšľa,“ hovorí Juraj Zaťko. Ľuboš Masný upozorňuje, že najmä vo vzdelávaní nejde o zákaz umelej inteligencie, ale o správne nastavenie návykov. „Študent alebo zamestnanec by nemal odovzdať výstup, ktorému nerozumie. AI má pomáhať pochopiť problém, nie ho preskočiť,“ hovorí.

Obavy z toho, že používanie AI môže ovplyvňovať spôsob, akým premýšľame, sa objavujú aj medzi odborníkmi. Doterajšie poznatky však neznamenajú, že by AI človeka automaticky pripravovala o schopnosť premýšľať či kriticky uvažovať. Skôr upozorňujú na to, že ak technológii pravidelne prenechávame časť mentálnej práce, môže sa meniť miera nášho vlastného zapojenia. Rozhodujúce preto nie je len to, či AI používame, ale najmä na čo ju používame. Ak slúži ako nástroj na hľadanie možností, spätnú väzbu či rozšírenie vlastného premýšľania, môže byť jeho užitočným doplnkom. Problém môže nastať vtedy, keď začne nahrádzať samotný proces premýšľania.

„Neznamená to, že z AI automaticky hlúpneme. Znamená to, že ak ju používame ako náhradu úsudku, mozog má menej dôvodov trénovať. Keď človek dostane hotové riešenie a nemá dôvod sa pýtať, overovať či hľadať alternatívy, časť mentálnej práce jednoducho odpadne,“ vysvetľuje Juraj Zaťko.

Najväčším rizikom nemusí byť AI, ale pasivita človeka

Podľa edubird sa pri nadmernom spoliehaní na AI nemusí strácať iba schopnosť formulovať vlastný názor. Riziko sa týka najmä situácií, v ktorých človek prestane aktívne riešiť problém, overovať informácie alebo si vytvárať vlastný úsudok.

Ide napríklad o:

•           kritické myslenie,

•           schopnosť riešiť problémy,

•           pamäť a zapamätanie,

•           tvorivosť,

•           formulovanie vlastného názoru,

•           argumentáciu,

•           schopnosť klásť dobré otázky.

„Najväčšie riziko nie je, že AI napíše lepší text. Riziko je, že človek prestane vedieť povedať, prečo je ten text dobrý alebo zlý,“ hovorí Zaťko.

Podľa psychológa PhDr. Mareka Urbana, PhD., vedúceho CREAI TE laboratória Psychologického ústavu Akadémie vied ČR, je však dôležité vyhnúť sa zjednodušeniu, že AI automaticky spôsobuje „hlúpnutie“. „O ‚hlúpnutí‘ by som priamo nehovoril, ale niektoré výskumy naznačujú, že presun našej mentálnej práce na externé nástroje môže byť spojený s oslabovaním našich schopností. Asi ako keď prestaneme využívať naše svaly, jednoducho ochabnú,“ vysvetľuje Urban.

Podľa neho pritom zásadne záleží na tom, na čo AI používame. „V zásade máme dva spôsoby práce s AI: buď ju používame na to, aby sme sa práci vyhli, alebo na to, aby sme sa v práci zlepšili. Samozrejme, ak nástroje využívame tak, že ich necháme pracovať za nás, bude to mať iné dôsledky, ako ak ich vedome používame k zlepšovaniu našich schopností,“ dodáva.

AI ako kolega, nie ako autopilot

Práve schopnosť správne odhadnúť, kedy AI veriť a kedy jej výstup spochybniť, bude podľa Urbana jednou z kľúčových zručností budúcnosti. „Človek potrebuje mať ‚kalibrovanú‘ dôveru v tieto nástroje. Musí vedieť, aké nástroje sú vhodné na aký druh činností a aké sú ich silné a slabé stránky. Môžeme teda pracovať s generatívnou AI veľa, ale stále môže byť toto využívanie prospešné,“ vysvetľuje psychológ.

Pri používaní AI preto podľa neho nejde iba o technickú zručnosť. Človek musí vedieť monitorovať a riadiť vlastné premýšľanie – stanoviť si cieľ, naplánovať postup, sledovať priebeh, vyhodnotiť výsledok a v prípade potreby zmeniť postup. „V dnešnej dobe potrebujeme najmä metakognitívne schopnosti – teda schopnosť vedome monitorovať a riadiť naše rozmýšľanie. Potrebujeme vedieť, čo chceme dosiahnuť, ako sa k tomu dostať a či sa nám to podarilo,“ hovorí Urban.

AI preto prirovnáva skôr ku kolegovi než k autopilotu. „Môžeme sa na ňu pozerať ako na kolegu, ktorý s nami komunikuje a niekedy odvedie fantastickú prácu a niekedy zlyhá na tých najzákladnejších úlohách. Našou úlohou je vedieť rozpoznať, kedy nastala jedna alebo druhá situácia.“

Deti môžu byť voči AI ešte zraniteľnejšie

Osobitnou témou je používanie AI deťmi a mladými ľuďmi. Výskumov na nedospelej populácii je zatiaľ menej, podľa Urbana sa však mladá generácia dostáva do úplne inej situácie ako ľudia, ktorí sa s generatívnou AI stretli až v dospelosti.

„Deti k týmto nástrojom pristupujú aj zo sociálnej stránky. AI pre nich nie je iba nástroj, ale môže byť aj sociálny aktér – akýsi ‚vševediaci‘ kamarát, vzor či spovedník. Zatiaľ čo my si uvedomujeme, aké slabiny AI má, oni tieto slabiny nemusia vidieť,“ upozorňuje psychológ. Pri vzdelávaní preto podľa odborníka nestačí deti naučiť, ako napísať dobrý prompt. Potrebujú rozumieť tomu, kedy AI použiť, kedy jej neveriť a prečo je niekedy dôležité vyriešiť problém vlastnou hlavou.

„V našich výskumoch s vysokoškolskými študujúcimi sa ukazuje, že najzodpovednejšie využívanie generatívnej AI sa deje v situácii, keď študujúci považujú danú úlohu za dôležitú, vidia v nej zmysel a majú o ňu záujem. Úlohy, ktoré považujú za nevýznamné, majú tendenciu priamo delegovať na AI a takmer nekontrolujú výstupy,“ hovorí Urban.

Najprv vlastná myšlienka, potom AI

Podľa edubird by si ľudia mali zámerne ponechať vo vlastných rukách najmä činnosti, ktoré trénujú úsudok a samostatné premýšľanie. Ide napríklad o prvú formuláciu vlastného názoru, rozhodovanie medzi možnosťami, hodnotenie správnosti výstupu, argumentáciu, učenie sa nového problému či strategické rozhodnutia.

AI môže následne ponúknuť alternatívy, protiargumenty alebo pomôcť s kontrolou. Nemala by však byť jediným zdrojom odpovede. „Zdravé pravidlo je jednoduché: najprv vlastná myšlienka, potom AI ako partner, nakoniec ľudská kontrola,“ hovorí Zaťko. Podľa Masného je toto pravidlo dôležité najmä pri vzdelávaní. „Vo vzdelávaní bude dôležité naučiť ľudí nielen AI používať, ale aj vedieť, kedy ju nepoužiť. Nie každá skratka je učenie.“

Ako používať AI tak, aby za nás nerozmýšľala?

Podľa odborníkov môže pomôcť niekoľko jednoduchých pravidiel:

1. Najprv vlastná myšlienka alebo osnova.
Človek by mal najskôr skúsiť sformulovať, čo chce povedať alebo vyriešiť.

2. Až potom zapojiť AI.
Technológia môže pomôcť myšlienku rozvinúť, doplniť alebo ponúknuť iný pohľad.

3. Pýtať si protiargumenty.
Namiesto otázky „Je môj názor správny?“ môže byť užitočnejšie opýtať sa AI, čo mu odporuje alebo čo v ňom chýba.

4. Overovať fakty a zdroje.
Aj presvedčivo formulovaný výstup môže obsahovať chyby alebo vymyslené informácie.

5. Nepoužívať AI tam, kde je cieľom niečo sa naučiť.
Ak má človek trénovať konkrétnu schopnosť, úplné delegovanie úlohy môže odstrániť práve tú časť práce, ktorá ho mala niečo naučiť.

6. Pri dôležitých rozhodnutiach ponechať finálny úsudok človeku.

„Najlepší prompt nie je: sprav to za mňa. Najlepší prompt je: pomôž mi rozmýšľať lepšie,“ uzatvára Juraj Zaťko.

Ilustračné foto - Freepik

O projekte edubird

Projekt edubird vznikol spojením marketingovej agentúry Birdline a IT spoločnosti Tomia, za ktorými stoja Juraj Zaťko a Ľuboš Masný. Birdline sa venuje digitálnemu marketingu, budovaniu značiek a vzdelávaniu, zatiaľ čo Tomia má viac ako 10 rokov skúseností v IT sektore a participovala na projektoch pre spoločnosti ako Ryanair či Generali.

Obe spoločnosti začali vo vlastnej praxi intenzívne využívať umelú inteligenciu a rýchlo identifikovali potrebu pomôcť jednotlivcom aj firmám zorientovať sa v rýchlo sa meniacom svete AI. Práve preto vznikol edubird – vzdelávacia platforma zameraná na praktické využitie umelej inteligencie v práci aj každodennom živote. Cieľom projektu je pomáhať ľuďom pochopiť možnosti a limity AI, odbúrať strach z nových technológií a naučiť ich využívať AI bezpečne a efektívne.

Súčasťou projektu je certifikácia AI Ready, ktorá overuje reálne zručnosti v práci s umelou inteligenciou. Prostredníctvom školení, workshopov a vzdelávacích programov prešlo projektom už viac ako 600 účastníkov.