Miloslav Makovini
Európska prokuratúra označuje krajinu za jedno z centier DPH podvodov v Európe. Slovenský expert s medzinárodnou certifikáciou na boj proti praniu špinavých peňazí Miloslav Makovini varuje, že oslabenie kontrolných mechanizmov môže otvoriť dvere schémam, ktoré dokážu rozložiť celý štát. Odhaľuje, ako môžu zločinecké siete využiť tento moment, kde máme najväčší problém a i to, čo čaká krajinu, ktorá stratí svojich najdôležitejších „strážcov“ systémovej korupcie.
Podľa Miloslava Makoviniho nie je náhoda, že Slovensko označila európska hlavná prokurátorka Laura Codruța Kövesi za jedno z centier DPH podvodov v Európe. Tvrdí, že krajina, v ktorej sa darí organizovanému finančnému zločinu, musí zlyhať na viacerých úrovniach naraz. „Aby sa štát stal atraktívnym miestom pre organizovaný finančný zločin, musí zlyhať celý kontrolný ekosystém. Keď je riziko postihu nízke, politické zásahy narúšajú kontinuitu práce a štát nevie včas pracovať s dátami, vytvára sa ideálne prostredie pre karuselové schémy,“ vysvetľuje Miloslav Makovini, expert na boj proti finančnému zločinu zo spoločnosti INCORPORTAS v Dubaji, kde sa venuje nastavovaniu bezpečných firemných štruktúr pri exporte slovenských firiem na trhy Spojených arabských emirátov. Dlhé roky pôsobí v oblasti compliance a finančnej bezpečnosti, školil aj vyšetrovateľov Národnej centrály osobitných druhov kriminality prezídia policajného zboru SR.
Fakt, na ktorý upozornil Úrad Európskej prokuratúry, že mnohé slovenské prípady podvodov odhaľujú iné štáty a nie Slovensko, je podľa Makoviniho dôkazom, že domáci systém včasného varovania nefunguje. „Je to jasný signál, že neupratujeme vlastný dvor. Zločin si prirodzene vyberá jurisdikcie, kde je jednoduchý vstup, lacná infraštruktúra a nízke riziko rýchleho odhalenia. A dnes je, žiaľ, Slovensko v hľadáčiku,“ hovorí expert.
Rušenie kontrolných orgánov ako riziko pre vyšetrovanie
Odborník pripomína, že v boji proti finančným podvodom je rozhodujúca kontinuita špecializovaných tímov. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, rozbitie NAKA či presuny vyšetrovateľov sú podľa neho mimoriadne rizikové. „Pri finančnej kriminalite je kľúčová dlhodobá špecializácia a inštitucionálna pamäť. Každá reorganizácia narúša živé vyšetrovania a vytvára priestor, v ktorom organizovaný zločin získava pocit, že riziko postihu je nižšie,“ uvádza. Z pohľadu boja proti praniu špinavých peňazí platí jednoduché pravidlo, ak narušíte kontinuitu špecializovaných tímov, oslabí sa schopnosť štátu reagovať na komplexné, cezhraničné schémy. A to sa v počte odhalených a stíhaných prípadov skrátka musí prejaviť. Navyše škody v stovkách miliónov eur, ktoré vyčíslila európska prokurátorka hovoria aj o tom, že to nie je ojedinelý prípad, ale systémová chyba. Slovensko má podľa neho zásadný problém, chýbajú kapacity a špecialisti. „Nemáme dosť vyškolených analytikov či vyšetrovateľov, ktorí rozumejú cezhraničným finančným tokom, technológiám a moderným podvodným DPH schémam. Bez nich nie je možné systémovo bojovať proti sofistikovaným medzinárodným reťazcom podvodov a praniu peňazí, “ hovorí expert a dodáva, že Slovensku chýba plnohodnotný risk – based systém, ktorý by v reálnom čase prepájal daňové, colné, obchodné a bankové dáta a vedel by zadefinovať karuselové vzorce.
Ako funguje finančný podvod: právnik, účtovník a sieť firiem
Na veľké DPH podvody pritom „stačí účtovník a právnik“. Schémy podľa odborníka vyzerajú prekvapivo jednoducho, no sú premyslené do detailov. „Právnik navrhne štruktúru firiem, zmluvné vzťahy a často aj zakrytie skutočných vlastníkov. Účtovník vymyslí obchodný dej – fiktívne dodávky či cezhraničné faktúry, ktoré na papieri vyzerajú perfektne. Do reťazca sa vložia firmy, ktoré zmiznú bez zaplatenia DPH, a iné si ju pýtajú späť formou nadmerného odpočtu. Formálne všetko sedí, a preto je také ťažké to odhaliť,“ opisuje expert.
Čo si môže Slovensko zobrať z Dubaja
Miloslav Makovini dnes pôsobí v Dubaji a vidí veľký rozdiel v tom, ako Emiráty reagovali, keď sa dostali na sivú listinu FATF a boli dlhodobo označované za centrum prania špinavých peňazí. „Tlak EÚ bol veľmi tvrdý a Emiráty zareagovali. Vznikol úrad na boj proti praniu peňazí, špecializované finančné súdy, prísne pravidlá pre banky, právnikov, účtovníkov či realitné kancelárie. Zaviedli povinné registre konečných užívateľov výhod a vysoké sankcie. V Dubaji sa finančné inštitúcie naučili, že boj proti praniu peňazí je súčasť biznisu,“ hovorí.
Slovensko má síce legislatívu nastavenú dobre, problém je v jej výkone. „U nás veľká časť trhu stále vníma boj proti praniu peňazí len ako zaťažujúcu administratívnu povinnosť. Chýba systematická edukácia a reálne zapojenie privátneho sektora. A bez toho to jednoducho nefunguje,“ dodáva.
Prečo môže byť zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov kľúčové
Miloslav Makovini pripomína, že ochrana oznamovateľov je v boji proti finančnému zločinu jedným z najefektívnejších nástrojov. „Ak odstránime nezávislú inštitúciu, ktorá má chrániť ľudí upozorňujúcich na korupciu, riskujeme, že sa skutočné kauzy nedostanú nikdy na povrch. Organizovaný zločin miluje ticho. A oslabenie ochrany oznamovateľov je presne to, čo mu vytvára priestor,“ vysvetľuje.
Slovensko potrebuje rýchle systémové riešenia
Expert odporúča tri okamžité kroky, ktoré môžu znížiť riziko, že sa Slovensko stane rajom pre finančných podvodníkov: stabilizovať špecializované tímy vyšetrovateľov a analytikov, vybudovať prepojený dátový systém a aktívne spolupracovať s účtovníkmi, advokátmi a realitným sektorom, ktorý často nevedomky slúži ako nástroj podvodníkov.
„Pri odhaľovaní podvodov dnes rozhodujú dátové nástroje minimálne tak, ako počet policajtov. Bez digitalizácie sú orgány činné v trestnom konaní „slepé“ – vidia jednotlivé prípady, ale nevidia sieť. V momente, keď máte integrované registre a analytické nástroje, viete si modelovo spočítať, kde vznikajú najväčšie riziká, a cieliť kontroly tam, kde je potenciál škody najvyšší. Pri DPH podvodoch a praní peňazí je to často rozdiel medzi tým, či schéma beží roky, alebo ju zachytíte v priebehu niekoľkých mesiacov,“ uzatvára Makovini.
