... vo výchove detí a aj keď spoločnosť prešla istou evolúciou, stereotypy paradoxne prežívajú dodnes. Z prieskumu 365.bank vyplýva, že tri pätiny mužov považujú starostlivosť o deti a domácnosť za ženskú parketu. No až 9 z 10 tých istých mužov apeluje na potrebu rovnocennej deľby práce, vrátane výchovy detí, pokiaľ by sa jednalo o domácnosť ich dcér. Trišesťpäťka pri príležitosti nedeľňajšieho Dňa matiek tiež pripomína problém s klesajúcou demografickou krivkou populácie, pričom jeho riešenie vidí systematickej podpore žien-matiek na úrovni domácnosti, zamestnávateľov a legislatívy.
Prvé oslavy Dňa matiek sa konali v starovekom Grécku a Ríme a zameriavali sa na bohyne materstva a prínos žien-matiek pre spoločnosť najmä z demografického pohľadu. Súčasný Deň matiek vznikol v Spojených štátoch na začiatku 20. storočia, kedy bol zadefinovaný ako každá druhá nedeľa v mesiaci máji. Tento pohľad pritom prináša už viac socioekonomickú optiku na ženy- matky. Zahŕňa nielen to, čo táto rola prináša spoločnosti, ale aj to, čo musí žena ako matka obetovať. Dnešná optika materstva zároveň pripomína aj nezastupiteľnú rolu otca a práve preto, že aj v 21. storočí pretrvávajú stereotypy, je téma rodovej rovnosti nanajvýš aktuálna.
V Indexe rodovej rovnosti Slovensko stále zaostáva
Pokiaľ ide o tému rodovej rovnosti, ako krajina sa stále nachádzame pod priemerom EÚ. Najnovší Index rodovej rovnosti Slovenska je na úrovni 60%, pričom priemer EÚ dosahuje 70%. Najlepšie na tom sú škandinávske krajiny, ktoré majú o rádovo o 20 percentuálnych bodov vyššie skóre indexu ako Slovensko. Jedným z dôvodov sú stále pretrvávajúce stereotypy.
Tie sa podpisujú pod skutočnosť, že neplatená práca (starostlivosť o domácnosť aj o deti) je stále na pleciach žien a zapríčiňuje ich nižšie zárobky. „Dnes zarábajú ženy v priemere o pätinu menej ako muži, pričom na jedno euro zarobené mužom pripadá len 80 centov, ktoré dostane žena. Nižšie zárobky žien sa následne podpisujú na zhoršenú ekonomickú a finančnú stabilitu. Ženy majú nižšie úspory, nižší disponibilný príjem, menej investujú a poberajú nižšie dôchodky pri vyššom veku dožitia. Potrebnú rezervu vo výške 6-násobku mesačných príjmov má o 20 % menej žien ako mužov. Dokonca jednorodičovské rodiny, kde majú väčšie zastúpenie ženy, sú najviac ohrozené chudobou,“ vysvetľuje Linda Gáliková, vedúca PR v 365.bank
„Druhá smena“ v podobe domácnosti po príchode z riadneho zamestnania pritom aktuálne leží na bedrách 80 % žien. Aj preto až 68 % žien tvrdí, že kvôli domácim prácam a starostlivosti o detí nemá až tak veľa času na vlastný sebarozvoj a vlastné záľuby. Paradoxom je, že hoci 60 % mužov súhlasí s tým, že neplatená práca je parketou žien, až 9 z 10 apeluje na rovnocennú deľbu povinností, pokiaľ by malo ísť o domácnosť ich dcér.
Aj preto sa v spoločnosti stále viac zdôrazňuje úloha otca – a to nielen z pohľadu finančného zabezpečenia. Legislatíva umožňuje otcom čerpať rodičovský príspevok, pričom podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ju dnes využíva pätina z nich.
Riešenie? Systémová podpora, budovanie rodovej rovnosti a búranie stereotypov
365.bank zdôrazňuje, že pri budovaní dlhodobo udržateľnej a prosperujúcej spoločnosti je dôležité vytvárať podmienky pre rodovú rovnosť. Zmena sa nezačne len legislatívou, ale je potrebné ju zavádzať aj v rodinách, firmách a medziľudských vzťahoch. Pri príležitosti Dňa matiek zároveň pripomína aj problém klesajúcej demografickej krivky a ukazuje možné riešenia.
„V minulom roku sa narodilo o 40 % menej detí než pred 30 rokmi. Našim cieľom by malo byť vytvárať podmienky na to, aby chceli a mohli byť ženy matkami s ohľadom na socioekonomické dopady tohto rozhodnutia. Nevyhnutné je spravodlivé rozdelenie neplatenej práce v domácnosti medzi partnermi, podpora kariérneho rastu, férové mzdy ako základ finančnej stability a rovnocenných dôchodkov žien,“ uzatvára Gáliková.
Zdroj foto: Freepik
