Odborníci sa zhodujú, dôchodok si zle vysvetľujeme. Prečo?

Odborníci sa zhodujú, že by sme ho mali chápať skôr ako budúci príjem, ktorý nám v starobe nahradí výplatu. Prieskumy pre spoločnosť PARTNERS[1] pritom ukazujú, že Slováci chcú mať v starobe dostatok peňazí a túžia do dôchodku odísť aj skôr, no väčšina neverí, že im len štátna penzia naozaj postačí.

Väčšina Slovákov sníva o takzvanom dobrom dôchodku, ktorý by im umožnil užívať si viac rodiny, vnúčat, vlastných koníčkov či viac cestovať. Prieskumy ukazujú, že vyše polovica (54 %) považuje lepšiu penziu dokonca za jednu zo svojich najväčších životných priorít. „Slováci si celkom jasne hovoria, že dôchodok nechcú len prežívať, ale chcú ho aj reálne žiť. Často to vnímajú ako budúce obdobie radosti, no zároveň len málokto má konkrétny plán, ako na to,“ upozorňuje sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus, ktorá pre spoločnosť PARTNERS prieskumy realizovala.

Na druhej strane, tretina (35 %) ekonomicky aktívnych očakáva, že štátne dôchodky budú v budúcnosti ešte nižšie, a ďalších takmer 30 % verí, že sa nezvýšia ani oproti dnešku. Viac ako polovica (52 %) pracujúcich by pritom chcela zavesiť prácu na klinec omnoho skôr, než by formálne museli, no väčšina z nich (79 %) neverí, že by im štátna penzia pokryla bežný život. Ľudia tak zároveň predpokladajú, že vek odchodu do dôchodku sa pri ich generácii posunie ešte vyššie, takže bez vlastných úspor alebo investícií môže zostať všetko len pri snoch a dobrých predsavzatiach.

Ako to s tým dôchodkom vlastne je?

Predstavte si, že vám z večera do rána zmizne polovica bežnej výplaty. Presne to sa môže stať, keď odídete do penzie – dôchodok na Slovensku totiž pokrýva len zhruba polovicu pôvodného príjmu. „Z ekonomického pohľadu dôchodok nie je nič iné ako náhrada mzdy. Ide o tú časť príjmu v starobe, ktorá by mala aspoň sčasti zachovať životný štandard, na aký sme boli zvyknutí v produktívnom veku. Na Slovensku je náhrada príjmu na dôchodku približne 52 % z hrubej mzdy,“ vysvetľuje doc. Vladimír Baláž, ekonóm a prognostik Slovenskej akadémie vied, a ilustruje to príkladom. Ak ste napríklad celý život pracovali za 1 000 eur, v starobe môžete dostávať len 500 eur.

Dá sa z toho vôbec pohodlne žiť? Takéto radikálne zníženie príjmu na dôchodku, pochopiteľne, zasiahne najmä tých, ktorí už predtým zarábali menej. Ešte citeľnejšie to vnímajú ženy, ktoré sa dožívajú viac a majú v dôchodkovom veku v priemere o pätinu nižšie penzie aj pre nižšie mzdy počas života či prerušenie kariéry na materskej.

Demografická bomba tiká

Problémy sa navyše stupňujú spolu s demografickým vývojom. „Ročníky narodené v 70. rokoch – známe „Husákove deti“ – sa blížia k dôchodkovému veku, lenže mladých prichádza na trh práce čoraz menej. Aj keď Sociálna poisťovňa dôchodky vyplácať neprestane, tlak na jej rozpočet bude obrovský a miera náhrady môže v budúcnosti klesnúť dokonca k 35 – 40 %,“ dodáva Vladimír Baláž.

Do slušného dôchodku nám chýba asi polovica

Slováci by radi prežili starobu so slušným finančným vankúšom, no realita hovorí niečo iné. Priemerný priznaný dôchodok je dnes okolo 800 eur, kým priemerná mzda dosahuje vyše 1 500 eur. „Znamená to, že pri nástupe do dôchodku by nám dnes mesačne chýbalo približne 700 eur, ak si chceme udržať podobný životný štandard ako počas práce. Je to poriadna medzera a treba si uvedomiť, že štátna penzia býva len základ, často postačí iba na prežitie. Na pohodlný dôchodok je potrebné myslieť už oveľa skôr,“ vraví Maroš Ovčarik, finančný analytik PARTNERS Investments.

Dôchodkové 3D: desať percent, dlhodobo, diverzifikujte

Mnohým Slovákom dôchodok uniká najmä preto, že ho vnímajú len ako akúsi „vzdialenú starobu“ a nie budúci príjem, ktorý by mal udržať doterajšiu životnú úroveň. Ďalšou chybou je spoliehanie sa výlučne na štát, ktorý zväčša pokryje len najnutnejšie výdavky, nie pohodlný život. A hoci väčšina ľudí túži na dôchodku cestovať a venovať sa rodine, len málokto si reálne sporí alebo investuje. „Riešením je jednoduché pravidlo – dôchodkové 3D,“ radí Maroš Ovčarik, finančný analytik PARTNERS:

• Desať percent: V ideálnom prípade si mesačne odložte aspoň desatinu príjmu do dôchodkových a investičných produktov. Čím skôr začnete, tým menšia suma vám postačí na zaujímavý výsledok.
• Dlhodobo: Čas je pri investovaní najlepší spojenec – peniaze sa stihnú zhodnotiť a zvládnu prípadné výkyvy. Ak si začnete odkladať v tridsiatke alebo skôr, máte náskok pred tými, ktorí sa prebudia až v štyridsiatke.
• Diverzifikujte: Nespoliehajte sa len na II. pilier či jedinú nehnuteľnosť. Rozložte riziko: využite aj III. pilier, podielové fondy, ETF, sporenie v banke, životné poistenie so sporením. V kombinácii dokážu vytvoriť solídnu rezervu.

Ako na to v praxi

Využite všetky piliere: I. pilier (štátny) síce tvorí základ, no obvykle nestačí. II. pilier (DSS) pracuje s časťou vašich odvodov na trhoch – pravidelne kontrolujte, či máte dobrú investičnú stratégiu. III. pilier (doplnkové sporenie) prináša extra percentá k penzii, často aj s príspevkom zamestnávateľa. K tomu sa oplatí pridať vlastné investície do fondov, ETF či iných produktov. Aj malé sumy – napríklad 30 eur mesačne – môžu po dlhých rokoch znamenať stovky eur navyše k mesačnému dôchodku.

Zdroj foto: Freepik