Zdroj foto: Freepik
Podľa štatistík každý piaty slovenský vysokoškolák študuje mimo Slovenska, pričom od roku 2017 sa ich počet stabilne pohybuje okolo 32 000. Náklady na vysokoškolské štúdium však predstavujú značnú finančnú záťaž pre rodinný rozpočet. Podľa prepočtov spoločnosti PARTNERS náklady na študenta, ak mu rodičia hradia bývanie, cestovanie a ďalšie základné výdavky, môžu dosiahnuť až 22 500 eur počas piatich rokov štúdia na Slovensku. Je štúdium v zahraničí lacnejšie alebo drahšie?
- V ktorých krajinách študujú slovenskí vysokoškoláci najčastejšie?
- Koľko stojí školné? Kde je zadarmo a kde je najdrahšie?
- S akými nákladmi na život musia rátať študenti v zahraničí?
- Ako sa finančne pripraviť na vysokú školu v zahraničí?
- Konkrétne príklady šetrenia na vysokoškolské štúdium.
Najčastejšie destinácie pre slovenských študentov
Najpopulárnejšou destináciou je Česká republika, kde študuje približne 70 % slovenských študentov v zahraničí. V minulom roku študovalo na českých vysokých školách takmer 21 000 Slovákov.[i] Medzi ďalšie obľúbené krajiny patria Nemecko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo a Holandsko, ktoré lákajú študentov vysokou kvalitou vzdelania a medzinárodne uznávanými univerzitami.
Školné: Kde je zadarmo a kde je najdrahšie?
Štúdium v zahraničí prináša aj výrazné finančné výdavky, z ktorých najväčšou položkou môže byť školné. V niektorých krajinách je školné bezplatné, napríklad v Nemecku, vo Fínsku či v najobľúbenejšom Česku, kde štátne univerzity ponúkajú vzdelanie bez poplatkov aj pre zahraničných študentov. Je však potrebné dávať pozor na externé študijné programy alebo programy pre študentov, ktorí prestupujú z iných škôl, kde sa školnému nevyhnete.
Naopak, najdrahšie je štúdium v Spojených štátoch amerických, kde sa školné môže pohybovať v rozmedzí 150 000 až 250 000 eur na celý študijný program. Podobne vysoké náklady sú aj v Spojenom kráľovstve, kde sa ročné školné pohybuje okolo 10 000 až 20 000 eur za ročník. Konkrétne štúdium na Oxforde vyjde v prepočte na 35 000 až 60 000 eur ročne, podľa programu. Školné je pre domácich študentov výhodnejšie, okolo 10 000 eur na rok.[ii]
Existujú aj krajiny, kde sa síce školné platí, ale nie sú to obrovské sumy. Nemecké školy si podľa zákona môžu pýtať školné maximálne 1 000 eur ročne a napríklad v Holandsku stojí ročné školné približne 1 000 až 2 000 eur.
Slovenskí študenti však môžu využiť rozsiahle programy štipendií v rámci Európskej únie[iii], ktoré pokryjú nielen náklady na školné, ale aj na ubytovanie a ďalšie výdavky. Na Slovensku si študenti môžu vziať študentskú pôžičku na štúdium v zahraničí z Fondu na podporu vzdelávania[iv].
Náklady na život: Kde je najlacnejšie a kde najdrahšie?
Okrem školného treba počítať aj s nákladmi na život, ktoré sa líšia podľa krajiny. V Česku sú náklady na ubytovanie, dopravu a stravovanie pomerne nízke, a to aj v porovnaní so Slovenskom. Priemerný mesačný rozpočet študenta v Česku sa pohybuje okolo 400 až 600 eur. Na druhej strane, v krajinách ako Spojené kráľovstvo alebo Holandsko môžu náklady na život dosahovať až 1 000 eur mesačne, pričom veľkú časť tejto sumy tvoria výdavky na ubytovanie.
Školy často uprednostňujú študentov z cudziny pri prideľovaní internátnych izieb. To však neznamená, že to bude lacné ako na Slovensku. Napríklad v USA stojí internátna izba aj 1 000 dolárov mesačne, hoci často to zahŕňa aj stravu v miestnej kantíne. Ak študentovi bývanie nezabezpečí škola, je nútený hľadať si súkromné ubytovanie, čo predstavuje náklady v stovkách eur mesačne.[v]
Ďalšou významnou položkou je cestovanie. To je najlacnejšie do okolitých krajín, najmä Česka, a potom do Spojeného kráľovstva. Nízkonákladové aerolínie lietajú z Bratislavy aj Košíc a letenky sú často v cene vlaku z Bratislavy do Prahy.
Študentovi treba zabezpečiť aj stravu a myslieť na to, že bude mať výdavky na zábavu. Tieto náklady môže pokryť študent sám, ideálne, ak si ich zarobí na brigáde.
Ako sa pripraviť na vysokú školu
Štúdium na vysokej škole nie je lacná záležitosť a ukrojí z rodinného rozpočtu tisíce eur. „Čím skôr rodičia začnú s prípravou, teda s odkladaním a so zhodnocovaním úspor cez rozumné investičné programy, tým nižšiu sumu budú musieť mesačne dať bokom,“ hovorí Barbora Gajdoš Hazlingerová, odborníčka na osobné financie zo spoločnosti PARTNERS.
Keď rodič plánuje budúcnosť svojho dieťaťa od narodenia, je rozumné rátať s tým, že kvalitné vzdelanie určite nebude zadarmo. Dobrou správou však je, že keď začneme plánovať budúcnosť od útleho veku, bude nás to stáť najmenej. „Odkladanie menšej sumy mesačne od narodenia dieťaťa do jeho dospelosti zaťaží rodinný rozpočet podstatne menej ako príprava na poslednú chvíľu. Vtedy je potrebné odkladať mesačne oveľa vyššiu sumu,“ vysvetľuje Barbora Gajdoš Hazlingerová.
Príklad: Rodičia odkladajú 30 € alebo 60 € mesačne
Ukážme si to v praxi. Predstavme si rodinu, ktorá od narodenia dieťaťa do jeho 18 rokov odkladá sumu 30 eur mesačne. Pri 18-ročnom horizonte vieme využiť dynamickejšie nastavenie investície a súčasne si zaistíme výnos tým, že dodržíme investičný horizont. V takom prípade by sme dosiahli sumu približne 11 500 eur.
Ak by rodičia využili celý štátny prídavok na dieťa na investovanie, v tomto prípade 60 eur mesačne, v rovnakom investičnom nástroji na 18 rokov im to prinesie viac ako 23 000 eur. Keby títo rodičia investovali 100 eur mesačne, dostanú sa na sumu viac ako 38 000 eur, kde sa už otvárajú možnosti aj na štúdium v zahraničí.
„V prípade, že rodičia sa rozhodnú začať pripravovať na začiatku strednej školy, tento plán určite nie je stratený. Tu platia iné pravidlá investovania pri kratšom investičnom horizonte. Pozor na príliš lákavé ponuky s vysokým prezentovaným výnosom, nikto nemôže garantovať vysoký výnos bez rizika. Nevhodným produktom možno prísť o časť, ale aj o celú investovanú sumu,“ upozorňuje Barbora Gajdoš Hazlingerová.
„Odporúčam kombináciu produktov rozdeliť na tretiny. Tretinu do sporiaceho účtu, tretinu do vhodne zvolenej stratégie ETF fondov a tretinu do realitných podielových fondov s kvalitnými nehnuteľnosťami v portfóliu. Takto dosiahneme vyvážený pomer bezpečnosti a potenciálneho výnosu pri takomto krátkom horizonte. Ak by sme mali dlhší čas, pomery vkladov do produktov by sa menili a výnosnosť investícií by mohla stúpať,“ dodáva Barbora Gajdoš Hazlingerová.
Investícia do vzdelania detí je investícia do ich budúcnosti
Štúdium v zahraničí je pre slovenských študentov nielen príležitosťou získať kvalitné vzdelanie, ale aj zažiť nové kultúry a získať nezávislosť. Pred odchodom je však nevyhnutné dôkladne zvážiť finančné náklady spojené so štúdiom a životom v zahraničí a pripraviť sa na ne vopred. Výber správnej krajiny môže výrazne ovplyvniť celkový finančný rozpočet študenta.
Príprava na vysokoškolské štúdium by sa mala začať čo najskôr. Dlhodobé plánovanie a pravidelné investovanie môžu výrazne uľahčiť finančnú záťaž spojenú so štúdiom. „Čím skôr začnete, tým menej vás to bude mesačne stáť a tým viac budete mať na konci k dispozícii,“ uzatvára Barbora Gajdoš Hazlingerová.
