femme: Na to, aby človek začal podnikať, potrebuje v našich podmienkach okrem nápadu, sebavedomia a kapitálu aj heroickú trpezlivosť... Vy, mladá žena bez veľkých životných skúseností ste sa vybrali cestou podnikania, cestou plnou nástrah... To vám nesmie chýbať poriadny kus nadšenia a odvahy!
Z. Kovácsová: Dva roky som pracovala v zlatnícko-klenotníckej firme. Nadobudla som tak určité skúsenosti a prax, ktorá je podmienkou na vydanie živnostenského listu. Chcela byť samostatná a vyrábať šperky - originály - ktoré by sa páčili mne aj mojim zákazníkom. Keď sa zhodou šťastných okolností objavil tento zaujímavý priestor v centre mesta, s pomocou rodičov som si otvorila vlastný ateliér.
femme: Čo to vlastne znamená, byť zlatníčkou?
Z. Kovácsová: Zlatníčka či klenotníčka musí vedieť pracovať s drahými kovmi - hlavne striebrom a zlatom - ako aj s drahými kameňmi. Základom je však zlatnícke remeslo. Je to fyzicky náročná profesia a niekedy premýšľam, či je vlastne vhodná pre ženu... Ale, podľa môjho názoru, ženy navrhujú a vyrábajú - pre ženy - krajšie šperky ako muži, takže zlatníčky asi nevymrú...
femme: Vo vašej predajni máte zaujímavú kolekciu šperkov s florálnym námetom...
Z. Kovácsová: Okrem tradičných a moderných šperkov mám v ponuke aj takzvané poľovné šperky. Sú inšpirované lesným rastlinstvom a pri ich výrobe sa vedľa zlata, polodrahokamov a drahokamov používajú tiež grandle (zuby jeleňa), zuby líšky, rohovina, srsť diviaka, medvedie pazúry a podobne. Sú to veľmi zaujímavé kúsky, väčšinou s nádychom histórie, ale môžu mať aj moderný charakter. Nositeľka takýchto šperkov však musí byť vhodný typ.
femme: Akí sú slovenskí zákazníci? Aký majú vkus?
Z. Kovácsová: Väčšina domácich zákazníkov hľadá nápadný šperk za nízku cenu. Ľudia s vycibreným vkusom si vyberajú decentnú kvalitu; umelecky orientované typy zákazníkov - väčšinou sú to cudzinci - uprednostňujú moderný až avantgardný šperk. Niektorí zákazníci však potrebujú predovšetkým ukázať, že majú na veľkú hrudu zlata a riadny kameň. Tí, ktorí sa pri kúpe šperku u nás popálili, nakupujú v zahraničí.
femme: Číha u nás na neznalého zákazníka pri kúpe šperku nejaké nebezpečenstvo?
Z. Kovácsová: Po meste kolujú rôzne historky o magnetizujúcich "strieborných" (oceľových) retiazkach, dutých kruhových náušniciach či neopraviteľných šperkoch...
Je množstvo technických detailov, ktoré neodborník nikdy neodhalí, kým sa so šperkom niečo nestane a neocitne sa u klenotníka. Musím, žiaľ, povedať, že Bratislava je zaplavená lacnými, nekvalitnými šperkami - tureckými, talianskými i nemeckými. To, že kvalitný šperk má mať punc, vie dnes už asi každý; ale že pri kúpe briliantov existuje nárok na certifikát, vie len málokto.
femme: Môžete dať našim čitateľkám akýsi "rýchlokurz kvalitného šperku"?
Z. Kovácsová: Je všeobecne známe, že 24 karátové zlato predstavuje záruku najvyššej kvality; šperky sa však zvyčajne robia zo 14 a 18 karátového zlata, tie kvalitnejšie z 20 karátového zlata. Z 22 a 24 karátového zlata sa zhotovujú šperky pre špeciálnu klientelu - na bežné nosenie sú príliš mäkké. Zlato sa môže prifarbovať meďou (do ružova) alebo paládiom (do biela); no móda (a obľuba) klasického žltého kovu sa stále vracia. Zlaté a strieborné šperky majú puncovú značku, ktorá informuje o rýdzosti, značke kovu a výrobcovi.
Drahým kameňom stále kraľuje briliant - brúsený do rôznych útvarov, najčastejšie bielej farby. Pri kúpe briliantového šperku má predávajúci povinnosť vystaviť kupujúcemu certifikát, ktorý obsahuje "štyri c": prvoradý je výbrus (cut); potom nasleduje udanie hmotnosti kameňa v karátoch (carat); tretie "c" označuje farbu (colour) a štvrté "c" (clarity) informuje o čistote kameňa.
Ateliér šperku - ŠÁH
Ventúrska ul. č. 7, Bratislava
