Nie vždy musí dieťa po rozvode rodičov "stratiť" jedného z nich. V prípadoch, keď bytová a finančná situácia dovoľuje realizovať rodičom tzv. delenú starostlivosť môže dieťa bývať určitý čas (napríklad jeden mesiac) u jedného rodiča a potom u druhého rodiča. Tým sa vytesňuje vznik syndrómu "víkendového" alebo "prázdninového" otecka, a otec môže byť byť s dieťaťom v normálnom kontakte aj po rozvode.
V znení nášho zákona stojí, že o výchovu detí sa v nerozlučnej jednote starajú obaja rodičia. Obaja majú rodičovské práva a povinnosti, sú zodpovední za všestranný rozvoj svojich detí, ich výchovu, výživu a riadenia ich konanie, aby z nich vznikli všestranne zdatní jedinci. V prípade rozvodu manželov súd v rozhodnutí, ktorým manželstvo rozvádza, zároveň upraví ich páva a povinnosti k dieťaťu pre čas po rozvode. Predovšetkým určí komu dieťa zverí do výchovy, a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu. Toto rozhodnutie môže byť nahradené rodičovskou dohodou, pre platnosť ktorej je potrebné jej schválenie súdom.
Je len samozrejmé, že v obidvoch prípadoch súd prihliada na záujmy dieťaťa. Dohoda o styku rodiča s maloletým dieťaťom nepodlieha schváleniu súdom. Až v prípade, keď medzi rodičmi k dohode nedôjde, súd styk dieťaťa upraví. Ak je to v záujme dieťaťa, môže súd styk rodiča s dieťaťom zakázať, alebo obmedziť.
Z platnej právnej úpravy automaticky nevyplýva, ktorému z rodičov sa po rozvode zveruje dieťa do výchovy - otec i matka majú rovnaké práva a postavenie. Ak to určité skutočnosti priamo nevylučujú, zveruje sa maloleté dieťa štandartne do opatery matke. (Pri zisťovaní skutkového stavu sa súd opiera o vykonané dokazovanie, pričom nezanedbateľným dôkazom je znalecký posudok detského psychológa.)
Na základe súčasne platnej právnej úpravy môže byť dieťa zverené do výchovy len jednému rodičovi. Druhý rodič má povinnosť prispievať na jeho výživu a právo na styk s dieťaťom na základe rodičovskej dohody alebo podľa rozhodnutia súdu.
Pokiaľ patríte k rodičom, ktorí majú aj po rozvode záujem vychovávať svojich potomkov spoločne (i keď zároveň oddelene), môžete sa dohodnúť na forme tzv. delenej starostlivosti o dieťa - dané rozhodnutie však nemá oporu v zákone, s čím treba rátať pri prípadnom posudzovaní jeho negatívnych dôsledkov (novovzniknuté nedorozumenia rodičov, zmena situácie niektorého z rodičov a pod.).
