Čo podľa zákona môžete a čo nie?
- Predovšetkým: aj pri autorských právach si musíte uvedomiť, že "neznalosť zákona neospravedlňuje".
- Bez obáv si môžete nahrať vysielaný film či hudobnú skladbu, alebo skopírovať kúpenú knihu či CD. Ak budete tieto nahrávky a kópie používať len súkromne (medzi stenami svojho príbytku), zákon o autorských právach vás nechá na pokoji. No v prípade, že budete tieto kópie a nahrávky šíriť ďalej, t.j. využívať ich napríklad v rámci nejakej akcie - nezávisle od toho, či sa na nej vyberá lebo nevyberá vstupné - ruka zákona môže dopadnúť aj na vaše plece.
- Treba vedieť, že výber poplatkov na základe autorského zákona podľa príslušného sadzobníka sa vzťahuje na prezentáciu (použitie) diel všetkých žijúcich autorov a tých autorov, od smrti ktorých neuplynulo viac ako sedemdesiat rokov; pričom výšku poplatkov bezprostredne ovplyvňuje kapacita využívaného priestoru a minimálna výška vstupného. Ak teda verejnú prezentáciu pesničiek Jany Kirschnerovej nahradíte Straussovými valčíkmi, požiadavky autorského zákona sa na vás (pri danej príležitosti) vzťahovať nebudú.
- Nevyplatí sa tiež zabúdať na skutočnosť, že každé organizované podujatie s umeleckým vystúpením vyžaduje oddeliť príslušné percento brutto zisku pre organizáciu spravujúcu autorské práva. To znamená: platiť nielen objednanému umelcovi. Súkromné akcie (svadby a iné rodinné udalosti) však pod túto povinnosť nespadajú: v prípade, že budete mať dosť peňazí na Petra Dvorského a ten bude súhlasiť, že na vašej rodinnej akcii zaspieva, platiť budete iba spevákovi .
Tip: Poraďte aj svojim známym a priateľom: každé verejné využívanie súkromného vlastníctva autorov vyžaduje odvedenie poplatkov podľa stanoveného sadzobníka - vrátane "nenápadnej hudobnej kulisy"...
