Čo sa teda pod týmto slovným spojením skrýva? A ako s tým súvisia digitálne služby?
Únijné práva a zásady
Internet nemá striktné hranice, preto nedáva príliš zmysel, aby si každý štát vytváral v oblasti digitálnych práv vlastnú úpravu. Z tohto dôvodu sa digitálne práva riešia často najmä na úrovni Únie. Tu dochádza k tvorbe zjednotených predpisov (formou nariadenia), ale aj k harmonizácii (najmä formou smerníc), ktoré iba určia cieľ, ktorý majú štáty vlastnou úpravou dosiahnuť, ale nechávajú im určitú voľnosť v konkrétnom spôsobe.
Medzi základné únijné zásady patrí ochrana ľudí a podpora demokracie zabezpečením zodpovedného a bezpečného správania všetkých aktérov. „Hoci znie táto zásada veľmi všeobecne a nezáživne, môžeme z nej potom vychádzať v rámci ochrany pred nezákonným a škodlivým obsahom, pretože zodpovednosť má v tomto prípade nielen osoba, ktorá tento obsah vytvorila, ale za určitých okolností napríklad aj prevádzkovateľ sociálnej siete a vo výnimočných prípadoch aj osoby, ktoré obsah ďalej zdieľajú,“ vysvetľuje Eduarda Hekšová, riaditeľka spotrebiteľskej organizácie dTest. Ďalšou dôležitou zásadou je zásada solidarity a začleňovania, čo zahŕňa prístup na internet, k digitálnym verejným službám a spravodlivým podmienkam. Opomenúť nemožno ani možnosť kontroly nad vlastnými údajmi.
Sloboda voľby
Sloboda voľby je ďalšou veľmi dôležitou zásadou, pretože odráža snahu o to, aby mal zo spravodlivého online prostredia prospech každý. To možno dosiahnuť najmä nastavením mechanizmov, ktoré umožnia robiť na internete vlastné informované rozhodnutia. To je opäť spojené s ochranou pred škodlivým a nezákonným obsahom, ktorý by toto slobodné rozhodnutie mohol ovplyvniť. „Spotrebitelia by mali mať možnosť prístupu ku všetkým informáciám, ktoré s rozhodnutím súvisia, a to napríklad pomocou komunikácie novými a vyvíjajúcimi sa technológiami. Medzi tieto technológie možno zaradiť okrem iného umelú inteligenciu,“ vysvetľuje Eduarda Hekšová.
Táto zásada teda zahŕňa aj možnosť rozhodnutia, či danú platformu budeme využívať alebo nie, prípadne akým spôsobom. Príkladom môže byť rozhodnutie, či sa pripojíme na danú sociálnu sieť alebo či nakúpime na danom e-shope.
Kontrola nad vlastnými údajmi
Nezanedbateľnou súčasťou digitálnych práv je kontrola nad vlastnými údajmi. To zahŕňa pre bežných spotrebiteľov predovšetkým dve časti – právo poznať údaje, ktoré sú zhromažďované, a právo na úpravu a výmaz týchto údajov. Toto právo možno uplatniť nielen voči súkromným prevádzkovateľom online platforiem, ale aj voči štátu. V rámci štátneho aparátu, samozrejme, výmaz nebude vo veľkom množstve prípadov možný, avšak občan môže uplatniť napríklad právo na poskytnutie informácie o zmene údajov vedených o svojej osobe v registroch alebo informačných systémoch bezodkladne po ich zmene do dátovej schránky. Zjednodušene to znamená, že zmenu uvidí nielen úradník, ktorý ju zadáva, ale aj občan, ktorého sa táto zmena týka.
Tento proces by mal viesť k nižšej chybovosti, pretože umožňuje skontrolovať si údaje opätovne v pokoji a zároveň by mal podporiť možnosť odovzdávania dát v rámci štátnej správy, čo by malo viesť aj k urýchleniu procesov. Ideálnym výsledkom by tak mohlo byť heslo „obiehajú dáta, nie občan“, ktoré má vystihovať zmysel zákona o práve na digitálne služby.
Zdroj foto: Freepik
