Diskrimináciu v práci upravuje najmä § 13 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len ZP) v platnom znení.
Nepriama diskriminácia – sa prejavuje pri informáciách týkajúcich sa pohlavia, rodinného stavu, rasy, farby pleti, veku, zdravotného stavu, vierovyznania, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine...
Ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky.
Ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, (čl. 6 ZP), umožňujúce im účasť na práci s ohľadom na ich fyziologické predpoklady a s ohľadom na ich spoločenskú funkciu v materstve a ženám a mužom s ohľadom na ich rodinné povinnosti pri výchove detí a starostlivosti o ne.
Zákon hovorí, že mzdové podmienky musia byť rovnaké pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za prácu rovnakej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti vykonávanú pri rovnakých pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej výkonnosti a výsledkov práce (§ 119 ZP).
Čo nemá právo zamestnávateľ od vás požadovať v tzv. predzmluvných vzťahoch (§ 41 ZP)
- informácie o tehotenstve,
- informácie o rodinných pomeroch,
- informácie o vierovyznaní a politickej príslušnosti
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom rovnaké podmienky pri zaobchádzaní.
Práva zamestnanca pri nedodržiavaní jeho práv
- zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v prípade diskriminácie (vyššie uvedené príklady)
- zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.
V prípade, že neboli dodržané zásady rovnakého zaobchádzania alebo dohodnuté podmienky, zamestnanec sa môže obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej antidiskriminačným zákonom.
/Nabudúce sexuálne obťažovanie/
