Marec je pre väčšinu podnikateľov či živnostníkov mesiacom, kedy im bliká kontrolka: „Platiť dane!“. Avšak na túto občiansku povinnosť by malo myslieť aj množstvo fyzických osôb, ktorým tiež vzniká povinnosť odviesť časť svojich príjmov do štátnej kasy. Zabúda sa ľahko...
Mnohí možno ani nevedia, že majú podať daňové priznanie. Termín je každoročne vždy rovnaký – do 31. marca. Prípadne treba požiadať príslušný daňový úrad o odklad. Ak tak človek neurobí a nezaplatí štátu daň, dostáva sa na zoznam dlžníkov.
Nikomu nič nedarujú
Menný zoznam na svojom webe zverejňuje Finančná správa, pokiaľ úhrnná výška daňového nedoplatku ku koncu roka presiahla pri fyzickej osobe 17 000 eur a právnickej 170 000 eur. Podmienkou tiež je, že nezaniklo právo na ich vymáhanie.
Dobré je vedieť, že zoznam daňových dlžníkov sa aktualizuje raz ročne, vždy v polovici roka. Vo všeobecnosti platí, že daňoví dlžníci ročne dlhujú štátu zhruba dve miliardy eur. Ďalšou inštitúciou, ktorá si posvieti na neplatičov, je Sociálna poisťovňa. Kompletný zoznam tých, ktorí majú dlh 3,32 eur a vyššie, zverejňuje na svojej web stránke. „Odporúčame pozorne si sledovať všetky zákonné povinnosti a ďalšie aktuálne záväzky. Vyhnete sa tak zbytočným komplikáciám či už pri podnikaní, ale aj v súkromnom živote,“ uvádza Michal Šoltes, konateľ spoločnosti EOS KSI Slovensko venujúcej sa profesionálnej správe a inkasu pohľadávok.
Máte dlhy? Platíte z vlastného
Rovnako tak zdravotné poisťovne si vedú zoznamy dlžníkov a zverejňujú ich na svojej web stránke. Pokiaľ je niekto dlžníkom na verejnom zdravotnom poistení, zákon je už dnes prísnejší. Má nárok len na urgentnú zdravotnú starostlivosť. Ak si človek neplatí zdravotné odvody, reálne mu hrozí, že si bude musieť operáciu, hospitalizáciu alebo ošetrenie lekárom v ambulancii či kúpeľnú liečbu hradiť z vlastného vrecka. Okrem toho mu poisťovňa nemusí preplatiť liek, na ktorého úhradu by za normálnych okolností mal mať nárok. A to všetko až kým úplne nevyrovná svoje dlhy. Prípadne je tiež možnosť dohodnúť si splátkový kalendár.
Čiernych listín je neúrekom
Svoje zoznamy dlžníkov zvyknú mať aj nemocnice či iné zdravotnícke zariadenia, tiež úrady pôsobiace vo verejnej sfére, mestské radnice či obecné úrady. Rovnako tak v komerčnej sfére nie sú čierne listiny ničím výnimočným. Napríklad, bankový úverový register pamätá na každého, kto čerpá úver z banky alebo o úver ešte len žiada. Podľa neho sa posudzuje, či vám žiadosť odklepnú alebo nie.
V registri, ktorý nie je verejne dostupný, sú základné údaje o klientovi, počet jeho už schválených úverov, čerpaná výška, história splácania, aktuálna dlžná suma, rôzne nedoplatky. Ak sa napríklad zistí, že daný človek s nejakou splátkou dlhšie meškal, môže mať problém.
Na rad prichádzajú profesionáli
Popri tom existuje aj nebankový register, kde sú údaje o lízingových a úverových zmluvách –počet, výška splátok, história splácania, ďalej informácie o ručiteľoch a zárukách. Rovnako tak každý z mobilných operátorov má svoj interný „black list“ neplatičov. Môžu si informácie o dlžníkoch vymieňať medzi sebou navzájom. Každá zo spoločností má vlastné pravidlá, kedy sa človek dostane na zoznam dlžníkov - spravidla to býva, ak aspoň pol rok neplatil faktúru.
A potom nastupuje spoločnosť venujúca sa manažmentu pohľadávok. Obracajú sa na ňu tí, ktorí si nevedia dať rady s neplatičmi a svoje ťažko dobytné pohľadávky zveria do rúk profesionálom z externého prostredia.
