Pre imidž využívajú mobil hlavne muži stredného a mladšieho veku zo strednej vrstvy. Ženy (o ktorých sa traduje, že rady telefonujú) a príslušníci vyšších vrstiev používajú mobil zvyčajne len ako pracovný nástroj. Vášnivými používateľmi mobilov sú tiež pubertálne deti a adolescentní jedinci, ktorých fascinujú technické hračky a bez mobilu sa cítia byť "stratení". Celkom indiferentne sa k mobilom stavajú ľudia nad šesťdesiat rokov, ktorí používajú "minitelefóny" iba v prípade nutnosti.
"Mobilového frajera" so šialeným životným tempom charakterizuje:
- používanie niekoľkých mobilov súčasne alebo používanie stále nových modelov
- fascinácia každým bezvýznamným technickým zdokonalením
- prijímanie hovorov všade a za každých okolností
- nevypínanie mobilu
- nervozita, keď mobil dlhšiu dobu nezvoní (nevibruje, nepíska, nespieva, netrilkuje...).
Keďže kultúrnejšia časť spoločnosti začína mať mobilov s ich hlučnými, nevychovanými používateľmi akurát tak dosť, stavia sa k mobilom stále odmietavejšie. Veľká Británia už vykázala mobily z kín, divadiel, reštaurácií, áut, ba dokonca i z nábrežia Temže a snaží sa o obmedzenie ich používania aj v hromadnej doprave. Týmto smerom sa začali uberať aj ďalšie krajiny - telefonovanie šoférov počas jazdy sa vo viacerých európskych krajinách "odmeňuje" nezanedbateľnou pokutou a väčšine leteckých spoločností sa podarilo (napriek minimálnemu ohrozeniu leteckej elektroniky) vytesniť mobily z leteckej prepravy. A podľa všetkého, ťaženie proti "mobilovej nadmernosti či nevychovanosti" ešte nie je u konca...