Aj v Nórsku sa zo dňa na deň stupňuje predvianočný ruch... Ulice a obchody sú vyzdobené (až prezdobené), stromy milo svetielkujú a mládež pobehuje v recesne ladených červeno-bielych čiapkach. Deti otvárajú detské adventné kalendáre a zamilovaní si môžu kúpiť špeciálny adventný kalendár, ktorý v každom okienku skrýva návod na pestrejší ľúbostný život.
Nóri nepoznajú Mikuláša a v predvianočnom čase sa predovšetkým stretávajú a zabávajú. K obľúbeným stretnutiam patrí tzv. Julebord (bohatý vianočný stôl) organizovaný firmami pre zamestnancov.
Večernými decembrovými ulicami chodia plesovo vyobliekaní ľudia, ktorí sa neskôr menia na roztancovaných, rozospievaných "vianočných reprezentantov". Nóri sa jednoducho vedia "odviazať" a zabávať.
K predvianočnej atmosfére patrí v Nórsku aj rodinné alebo spriatelené pečenie koláčov a vyrábanie vianočných pozdravov. Pri tejto práci sa hojne konzumuje a popíja... ľudia sa tak uvoľnia a tešia na Vianoce.
Na rozdiel od Slovenska sa v Nórsku na predvianočné upratovanie veľmi nemyslí. V celodennom prítmi umyté okná aj tak nie je vidieť a navyše sa strácajú pod honosnou vianočnou výzdobou už mesiac pre vianočnými sviatkami. Na môj vkus je to privčas a je toho priveľa, a tak sa okná nášho domu (ako aj celý interiér) dosť odlišujú, budiac až sparťanský dojem... čo, mimochodom, náramne hnevá našu pätnásťročnú dcéru, ktorá sa v tomto veku nechce ničím odlišovať. Držím sa však slovenského príslovia, že menej je niekedy viac.
Ani s vianočným pečením nie sú u nás doma žiadne starosti. Pečie manžel, ktorý tiež nakúpi, čo potrebuje (vrátane špeciálneho vianočného piva) a robota mu ide pekne od ruky. Koláče sa, samozrejme, hneď aj ochutnávajú. Naša dcéra pri tejto príležitosti vyrába obrovské perníkové rdcia a náš osemnásťročný syn predovšetkým ochutnáva pivo... zvyčajne spolu so mnou.
Adventný čas je jednoducho čas radostného očakávania Vianoc - tak v Nórsku, ako aj na Slovensku.
Pozdravuje... Jana
