Pozor, medzi týmito dvoma stavmi sú zásadné patofyziologické rozdiely. Odhaliť ich je možné klinickým vyšetrením podloženým výsledkami laboratórnych testov.
Intoleranciu mlieka odhalia až testy
Pod intoleranciou laktózy rozumieme zníženú aktivitu enzýmu laktázy. Tento enzým, ktorý je produkovaný sliznicou tenkého čreva, štiepi mliečny cukor laktózu na glukózu a galaktózu. Termínom primárny deficit laktázy, resp. non-perzistencia lakázy, sa označuje stav, pri ktorom je tento enzým prítomný pri narodení, ale po ukončení dojčenia jeho množstvo klesá na 10%. Deficit laktázy je jednou z najčastejších príčin intolerancie mlieka a jej výskyt vo svete sa pohybuje od 5% v krajinách severnej Európy až po 90% v niektorých krajinách Afriky a Ázie. Aktivita laktázy varíruje podľa etnicity. Napr. u detí Číňanov a Japoncov klesá aktivita tohto enzýmu o 80-90% v priebehu 3-4 rokov od ukončenia dojčenia, zatiaľ čo u obyvateľov severnej Európy je to až po 18-20 rokoch. Odhaduje sa, že non-perzistencia laktózy je prítomná u 70% obyvateľov zemegule. Príčinou uvedených rozdielov je jedna z najzákladnejších vlastnosti živých organizmov, tzv. genetický polymorfizmus. Ľudia s nízkou aktivitou laktázy teda nedostatočne trávia laktózu, ktorá je následne nakvasovaná fyziologickou mikroflórou v hrubom čreve za vzniku plynu a niektorých chemických látok, ktoré sú zodpovedné za klinické problémy. Tie nastanú po konzumácii väčšieho množstva mlieka (obyčajne surového) s väčším časovým odstupom, spravidla niekoľkých hodín. Ide väčšinou o bolesti brucha, nadúvanie a hnačku.
„Všetci ľudia majú po narodení dostatočnú aktivitu laktázy, pretože telo je geneticky nastavené na trávenie materského mlieka. Väčšia časť našej populácie, v krajinách západnej a severnej Európy si udržuje laktázovú aktivitu aj v dospelosti. Populácie iných rás, napr. v oblasti juhovýchodnej Ázie, s vekom strácajú laktázovú aktivitu. Tieto údaje sú často nekriticky prenášajú aj na našu populáciu a problém intolerancie laktózy sa významne preceňuje. V prípade podozrenia na intoleranciu laktózy musí definitívny záver urobiť lekár. Je potrebné povedať, že najväčšie problémy u osôb s intoleranciou spôsobuje surové mlieko. Kyslé mliečne produkty majú laktózu z veľkej časti už rozloženú a jej konzumácia v tomto stave nemusí spôsobovať problémy. Obavy z intolerancie laktózy sú u väčšiny ľudí neopodstatnené a vo väčšine prípadov sú ťažkosti pacientov sú spôsobené nedostatočným trávením iných cukrov, ako je fruktóza, frukto-oligosacharidy (fruktany), galakto-oligosacharidy (GOS), sorbitol, manitol, ktoré sú súčasťou rôznych potravín rastlinného pôvodu, ako sú obilniny, strukoviny, ovocie. Príznaky spôsobené týmito cukrami sú totožné s príznakmi nedostatočného trávenia laktózy a spoločne sa označujú termínom intolerancia FODMAP (písmená v tejto skratke sú začiatočnými písmenami spomínaných cukrov). Na druhej strane, väčšina osôb s deficitom laktázy je schopná tolerovať aj relatívne veľké množstvo laktózy v potrave, t.j. 12-24 g laktózy/deň (t.j. cca 2 šálky mlieka), prednostne v malých množstvách počas dňa a pri dlhodobej konzumácii sú tieto osoby zvyknú tolerovať aj väčšie množstvá. Okrem toho, osoby s deficitom laktázy majú určitú výhodu v tom, že laktóza, ktorá sa nestrávila v tenkom čreve účinkuje ako prebiotikum, t.j. môže podporovať rast zdraviu prospešnej mikroflóry hrubého čreva. Týmto spôsobom môže laktóza podporiť imunitu črevného traktu nielen v detskom veku, ale aj v dospelosti a potencovať účinky iných sacharidov a ich metabolických produktov, ako sú mastné kyseliny s krátkym reťazcom (kyselina maslová a pod.) Laktóza v hrubom čreve podporuje tiež vstrebávanie vápnika a magnézia,“ hovorí MUDr. Piják.
Ak máte dlhodobo problémy typu nadúvanie, hnačky či bolesti brucha a vylúčili sa iné príčiny týchto problémov, je vhodné dať sa otestovať. Vylúčením mlieka a mliečnych výrobkov z jedálnička zdravých ľudí sa organizmus zbytočne ochudobňuje o dôležité živiny.
Laktózová intolerancia nie je alergia na mlieko!
Okrem intolerancie laktózy, ktorá je spôsobená zníženou aktivitou enzýmu laktázy (rozkladá mliečny cukor – laktózu na monosacharidy glukózu a galaktózu), môže byť zriedkavo príčinou zdravotným problémov vyvolaných konzumáciou mlieka a mliečnych výrobkov alergia na niektorú zložku mlieka. Tento stav je patofyziologicky úplne odlišný od intolerancie.
„Ide o imunopatologickú reakciu sprostredkovanú protilátkami triedy IgE, ktoré určitým spôsobom reagujú s definovanými alergénmi mlieka (laktalbumín, laktoglobulín a kazeín). U alergických osôb vyvolá vystavenie sa aj stopovému množstvu alergénov okamžitú alergickú reakciu, ktorá sa dostaví do niekoľkých minút. Jej príčinou je uvoľnenie celého spektra biologicky aktívnych látok zo žírnych buniek, “ hovorí MUDr. Piják.
Na rozdiel od intolerancie laktózy, bývajú okrem gastrointestinálych ťažkostí prítomné aj prejavy v oblasti dýchacieho traktu (nádcha, dýchacie ťažkosti) a kože (koprivka, ekzém). Výnimočne sa po vystaveniu alergénom mlieka môže dostaviť až anafylaktický šok.
Alergie na mlieko sa niekedy môžeme zbaviť
Pacient s podozrením na alergiu na mlieko si vyžaduje dôkladné klinické vyšetrenie, ktorého súčasťou sú kožné testy, prípadne doplnené výsledkami laboratórnych krvných testov. Odporúča sa prechodná eliminačná diéta, kedy sú zo stravy vyšetrovaného pacienta preventívne vylúčené všetky potraviny obsahujúce mlieko alebo jeho zložky. To môže byť niekedy veľmi problematické, pretože stopy mliečnych bielkovín sú prítomné prakticky vo všetkých potravinách.
„Najnovšie sa zistilo, že niektorí jedinci trpiaci alergiou na mlieko sa môžu „desenzibilizovať“ a prirodzenou cestou sa jej zbaviť. Je to možné vďaka postupnému zaraďovaniu mlieka, ktoré je tepelne spracované (napr. pečené), napríklad ako súčasť koláčov, v kombinácii s inými zložkami potravy. Týmto spôsobom je možné z dlhodobého hľadiska telo „naučiť“ tolerovať mlieko a mliečne výrobky. Z hľadiska prevencie sa podľa najnovších smerníc odborných spoločností naďalej odporúča exkluzívne dojčenie počas prvých 6 mesiacov a v prípade potreby uprednostnenie hydrolyzovaného kravského mlieka. Nie je vhodné oneskoriť zavádzanie hocijakej špecifickej tuhej potraviny po 6. mesiaci veku dieťaťa. Dôležité je pokračovať v pravidelnej konzumácii novozavedenej potraviny (viackrát v týždni), aby sa udržala tolerancia. Potrebné sú ďalšie štúdie na potvrdenie dôkazov, že včasné zavedenie špecifických potravín dokáže znížiť riziko vzniku alergie. Reštrikcia alergizujúcich potravín počas gravidity a laktácie nie je potrebná. Rutinné testovanie (kožné testy, alebo špecifické IgE) pred zavedením novej potravy sa neodporúča, vzhľadom na vysoký výskyt falošne pozitívnych výsledkov (II-2B),“ dopĺňa MUDr. Piják v rámci projektu Biele plus.
Na rozdiel o intolerancie laktózy sú preukázané prípady alergie na mlieko v rámci našej populácie relatívne zriedkavé. Najčastejšie sa vyskytujú v detskom veku (2-3% trojročných detí). Väčšina detských pacientov z týchto ťažkostí „vyrastie“ a výskyt alergie na mlieko v dospelom veku sa odhaduje na 0,1-0,5% populácie.
Viac informácií na www.bieleplus.eu
