Nielen kosti potrebujú vápnik
Ak dôjde k poklesu hladiny vápnika v krvi, telo si ho dopĺňa z kostí. Kosti sú teda zásobárňou vápnika, odkiaľ si ho v prípade potreby telo odoberie. To spôsobuje, že kosti sú poróznejšie, krehkejšie a zvyšuje sa tak riziko zlomenín. Dôsledkom je OSTEOPORÓZA.
Prečo je pre človeka najvhodnejší PRÍRODNÝ vápnik?
Dôvod je jednoduchý. Prírodný vápnik má o 30% vyššiu vstrebateľnosť ako vápnik vyrobený chemickou reakciou. Jeho výhodou je aj to, že okrem vápnika obsahuje základné minerálne prvky, ktoré vstrebávanie vápnika podporujú a to horčík, fosfor, selén a mangán a neobsahuje žiadne prídavné chemické látky, ktoré by zaťažovali organizmus.
Koľko vápnika potrebujeme?
Denná odporúčaná dávka vápnika závisí od veku, pohlavia a iných faktorov. Žena potrebuje vyššiu dávku ak je tehotná, dojčí alebo je v menopauzálnom veku. Vápnik zohráva dôležitú úlohu aj pri hojení zlomenín, kedy dokáže celý proces urýchliť. Denná odporúčaná dávka vápnika u dospelého v prípade zlomeniny je 1 500 mg na deň.
Aké sú prejavy dlhodobého nedostatku vápnika u detí?
- poškodená tvorba a rast kostí a zubov
- časté zubné kazy
- nižší vzrast oproti rovesníkom, zhoršený rast
- rachitída (krivica)
Ako sa prejavuje dlhodobý nedostatok vápnika u dospelých?
- osteomalácia (mäknutie kostí)
- osteoporóza (rednutie kostí)
- paradentóza (uvoľňovanie zubov)
- časté zubné kazy
- búšenie srdca
- nespavosť
- svalové zášklby, kŕče a bolesti svalov
- opary a pľuzgiere v ústach
- ekzémy
- priečna lámavosť nechtov
- zvýšené vypadávanie vlasov
- nadmerné menštruačné krvácanie, zhoršenie príznakov predmenštruačného syndrómu
- škrípanie zubov
Stačí vápnik v strave?
Vápnik sa nachádza vo všetkých potravinových zložkách. Jeho najvýznamnejším zdrojom je mlieko a mliečne výrobky, bohaté na vápnik sú aj rastlinné zdroje ako mak, lieskovce, vlašské orechy či sója a aj niektoré minerálne vody. Zabezpečiť potrebný denný prísun vápnika v strave nemusí byť ale vôbec jednoduché.
- S pribúdajúcim vekom schopnosť využitia vápnika klesá. Dôvodom je nižšia schopnosť tenkého čreva absorbovať vápnik.
- Na to, aby sa vápnik ukladal priamo do kostí potrebuje nielen vitamín D3, ale podľa najnovších medicínskych poznatkov aj vitamín K2, ktorý vápnik nasmeruje presne tam, kde ho potrebujeme – do kostí a zubov.
- Dôležité je vedieť správne kombinovať jedlo a čo najviac zlepšiť využiteľnosť prijatého vápnika. Nevhodné je kombinovať jedlá s vysokým obsahom vápnika a tuku, s vysokým množstvom vlákniny a s nápojmi s vysokým obsahom fosforu.
Vitamíny K2 a D3 nasmerujú vápnik na správne miesto
Na zabezpečenie rovnováhy v organizme musíme nasmerovať vápnik tam, kde je pre telo prospešný a k tomu potrebujeme tú správnu kombináciu vápnika, vitamínu K2 a vitamínu D3. Kým vitamín D3 zabezpečuje samotné vstrebávanie vápnika do krvi, vitamín K2 dohliada na to, aby sa vápnik dostal tam, kam treba, teda do kostí a zubov.
Čo je vitamín K2?
K2 je v tukoch rozpustný vitamín, ktorý prispieva k udržaniu zdravých kostí a pravdepodobne znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. Vďaka vitamínu K2 smeruje vápnik priamo do kostí a zubov, kde je potrebný a neukladá sa v cievach a tkanivách. V ľudskom tele sa kosti neustále tvoria a rozrušujú. Na to, aby sa vápnik v kostiach správne zabudoval a aby boli kosti kvalitné, je potrebný osteokalcín. Osteokalcín je schopný viazať vápnik a správne ho umiestniť a formovať len v prípade, že je prítomný dostatok vitamínu K2, ktorý ho aktivuje. Predpokladá sa, že ďalšou významnou úlohou vitamínu K2 je prevencia rakoviny a to aktiváciou proteínov, ktoré kontrolujú rast buniek v organizme. Nedostatok vitamínu K2 môže prispieť aj k obrovskému nárastu kardiovaskulárnych ochorení, osteoporózy a rakoviny, čoho sme svedkom v posledných desaťročiach. Získať tento vitamín zo stravy však býva problematické, keďže ho vytvárajú iba určité typy kvasných baktérií. Vitamínu K2 sa po jeho objavení nepripisoval veľký význam a tak sa stal predmetom výskumu len nedávno. Predpokladá sa, že vitamín K2 dokáže vyplavovať tukové a vápenaté usadeniny z ciev a tak priamo pôsobí na zníženie rizika srdcovo cievnych chorôb.
Čo je vitamín D3?
Vitamín D3 nazývame aj ako slnečný vitamín, pretože 90% získavame zo slnka.
Na Slovensku, ale aj inde v Európe ho však máme nedostatok, pretože zásoba z letného opaľovania nám vydrží len niekoľko týždňov či mesiacov. Vitamín D3 potrebujeme na to, aby naše telo dokázalo vstrebať vápnik. Vitamín D3 je prirodzene sa vyskytujúca forma vitamínu D, ktorý vzniká v koži pôsobením slnečného žiarenia. Jeho najdôležitejšou úlohou je udržiavať správnu hladinu vápnika a fosforu v krvi, ktorá je nevyhnutná pre vývoj a rast kostí v detstve, ako aj ich obnovu v dospelosti. Vitamín D sa podieľa aj na niektorých imunitných procesoch, regulácii krvného tlaku a pri raste krvných, svalových a kožných buniek. Vitamín D ovplyvňuje vyše 200 procesov v našom tele a jeho dôležitosť je potvrdená mnohými výskumami. Zdrojom tohto vitamínu je len veľmi málo potravín a podľa najnovších informácií a výskumov, stravou dokážeme prijať len 10% vitamínu D. Obsiahnutý je napríklad v mäse tučných rýb ako losos, tuniak, sardinka, makrela a v oleji z ich pečene. V menšom množstve sa nachádza aj v hovädzej pečeni, vaječnom žĺtku, mlieku, mliečnych výrobkoch, kvasniciach, hríboch sušených na slnku, v kakau a kokose. Hlavným zdrojom teda zostáva slnečné žiarenie a to až z 90%. Počas jedného dňa stráveného na slnku môže vzniknúť až 1 200 mikrogramov vitamínu D (1μg = 40 I.U).
Pravdepodobne aj vy máte nízku hladinu vitamínu D
Na príjem vitamínu D vplýva viacero faktorov. Keďže ho prijímame predovšetkým zo slnka a to u nás nesvieti intenzívne počas celého roka, kritickým sa stáva najmä obdobie od novembra do februára. Novorodenci a dojčatá, ktoré nemôžu byť veľmi vystavované slnečnému žiareniu, užívajú v prvom roku života vitamín D v kvapkách. V súčasnosti trpí nedostatkom vitamínu D takmer 60 % populácie všetkých vekových skupín, z toho polovica má hodnoty tohto vitamínu na extrémne nízkej úrovni. Ďalším dôvodom nedostatku vitamínu D môže byť smog, ktorý prepúšťa slnečné žiarenie v obmedzenom množstve, rovnako tak používanie ochranných opaľovacích prostriedkov. Aj vek zohráva v tomto procese svoju úlohu, pretože starší ľudia majú zníženú schopnosť prijať vitamín D pri pobyte na slnku. Podobne sú na tom aj ľudia s prirodzene vyššou pigmentáciou či opálení ľudia, u ktorých táto opálená vrstva pôsobí ako filter.
Zdroj: www.somstalekost.sk
