Mýty o pitnom režime

Kým odborníci sa zhodujú v tom, že najvhodnejším základom pitného režimu je práve čistá pramenitá voda, otázka množstva často nie je taká jednoznačná. Zaužívané tvrdenie o troch litroch denne je pritom dosť zjednodušené a mierne nadhodnotené. Pri dopĺňaní tekutín je totiž potrebné brať ohľad na viaceré faktory, medzi ktoré patrí vaša hmotnosť, vek a pohlavie, podnebie a teplota vzduchu, zloženie jedálneho lístka, zdravotný stav či fyzická aktivita. Podľa oficiálnych odporúčaní EFSA (European Food Safety Authority) vychádzajúcich z mierneho európskeho podnebia a mierneho stupňa fyzickej záťaže by mal dospelý muž denne nahradiť 2,5 litre tekutín, žena 2 litre. „Ku spomínaným trom litrom sa potreba tekutín môže blížiť počas letných horúčav, pri športe, alebo ak vaše menu obsahuje veľa soli a cukrov. Naopak, v zime, keď celý deň presedíte za počítačom a ešte sa aj zdravo stravujete, postačí držať sa dolnej hranice. Nezabudnite pritom, že asi 20% potrebných tekutín vždy prijmete zo stravy,“ radí MUDr. Eva Beňová.

Mýtus č.2: Telo si vodu vypýta - keď pocítim smäd, napijem sa.

Toto tvrdenie je žiarivým príkladom nepravdivého, no v hlavách mnohých ľudí pevne zakoreneného mýtu. Smäd je totiž relatívne neskorým indikátorom nedostatku tekutín, ktorým sa nám organizmus snaží naznačiť, že sme príjem tekutín už zanedbali. Smäd prichádza až v momente, keď už telo stratilo približne 2% vody. Dvojpercentná strata tekutín pritom vedie až k 20-percentnej strate energie a 5%-ná dehydratácia už reálne hrozí prehriatím a kolapsom krvného obehu. „Nečakajte na smäd – telo udržíte v špičkovej kondícii práve tým, že ho vysmädnúť nenecháte,“ hovorí lekárka.

Mýtus č.3: Na každodenné pitie je najlepšia čistá voda z vodovodu, minerálky naopak vôbec.

Nie je to úplná pravda. Vody je najlepšie striedať, napríklad aj preto, že voda z vodovodu obsahuje chlór, pri státí v potrubiach sa môže prehrievať a zo starých rozvodov do nej môžu prenikať nečistoty. Vyšší obsah minerálov v minerálkach je zasa pre telo prospešný, aj keď iba v rozumnom množstve. Ideálnym kompromisom sú pramenité vody s nižšou mineralizáciou. Tie pomôžu dopĺňať dôležité látky v optimálnom množstve, ktoré telo nezaťaží, môžete ich preto bez výčitiek svedomia piť nepretržite. „Rozhodujúci je údaj o celkovom obsahu rozpustených látok, ktorý by sa mal v ideálnom prípade pohybovať v rozmedzí 150 - 500 mg/l. Týmto hodnotám vyhovujú napríklad dojčenské vody, často odporúčam najznámejšiu Lucku, ktorá uvádza 365 mg/l a nájdete ju aj v dospeláckych variantoch,“ hovorí MUDr. Beňová.

Mýtus č.4: Balená voda je iba predražená nafľaškovaná voda z vodovodu.

Toto populárne tvrdenie je, jemne povedané, nezmysel. Balená pramenitá voda totiž musí spĺňať isté zákonom stanovené podmienky. Pochádza výlučne zo sledovaných podzemných zdrojov a na rozdiel od vody z vodovodu nesmie byť dezinfikovaná chlórom ani inými látkami, jej mikrobiologická čistota je teda zaručene prírodná. Pri dojčenských vodách sú limity na obsah rôznych škodlivých látok v niektorých prípadoch dokonca 5 až 25-násobne prísnejšie ako limity pre vodu z vodovodu.

Mýtus č.5: Mäkká voda je na pitie lepšia ako tvrdá.

Nie je to pravda. Voda s vyšším obsahom vápnika a horčíka je síce postrachom pre práčky, rýchlovarné kanvice a iné domáce spotrebiče, no viaceré štúdie potvrdili priaznivý vplyv takejto tvrdšej vody na ľudský organizmus. Medicínske výskumy dokonca preukázali, že napríklad minerály z minerálnych či pramenitých vôd sa ľahšie vstrebávajú a sú biologicky ľahšie využiteľné, ako keď ich prijímame potravou  alebo  vo výživových doplnkoch. „Dlhodobé pitie mäkkej vody s prinízkym obsahom minerálnych látok môže viesť k ich nedostatku v tele, a tým ku rôznym zdravotným problémom. Neodporúča sa preto ani vodu zbavovať minerálov rôznymi domácimi filtrami a zmäkčovačmi,“ varuje odborníčka.

Mýtus č.6: Deti by mali piť viac než dospelí.

Toto tvrdenie je nepresné viac-menej kvôli chybnej formulácii – malé dieťa, samozrejme, nemá vypiť väčší objem tekutín ako dospelák. Je však pravda, že deti by mali piť častejšie ako dospelí a ich pitný režim treba starostlivejšie sledovať, pretože detské telo obsahuje vyšší podiel vody a je tak viac ohrozené dehydratáciou. „Kým dojčatám do pol roka stačí len materské mliečko a nepotrebujú už žiadne iné tekutiny, akonáhle do jedálneho lístka bábätka začne pribúdať aj iná strava, ponúknite mu prvý raz aj čistú vodu,“ upozorňuje MUDr. Beňová. Orientačne pritom môžete vychádzať z týchto hodnôt:

* Príjem vody z potravy predstavuje priemerne 20%, z uvedených hodnôt, zvyšok je potrebné doplniť v pitnom režime