Krv by mala byť prúdiacou tekutinou, v žiadnom prípade nie hustou pastou. Vplyvom nedostatku vody sa pohybuje kapilárami pomaly, takže organizmus nedostane kyslík ani ďalšie dôležité živiny včas a začína sa "dusiť" ...
Ranné prebudenie
Počas spánku dochádza k poklesu arteriálneho tlaku v krvi, aj k spomaleniu pulzu. Ráno sa znižuje hladina melatonínu, tzv. hormónu spánku, ktorý v priebehu noci zodpovedá za pokles telesnej teploty, ale aj za spomalenie prietoku krvi a útlm činnosti orgánov. Organizmus po prebudení preto potrebuje tekutiny, aby krv mohla v tele opäť dobre prúdiť.
Potraviny obsahujú vodu, a je to práve voda, ktorá sa podieľa na trávení potravy - nachádza sa takmer v celom zažívacom trakte od slín až po roztok enzýmov v hrubom čreve. Voda pomáha pri rozklade živín, ktoré sa tak môžu vstrebať do krvi a dostať až do buniek. Zahustenie krvi môže byť spôsobené nielen nedostatkom tekutín, ale aj vysokými dávkami proteínov, kreatínu, aminokyselín a podobných dusíkatých zložiek v strave.
Dehydratácia spôsobuje aj väčšie množstvo alkoholu, kávy, ale aj užívanie látok, ktoré zosilňujú tvorbu moču a zároveň zahusťujú krv. Vzniknutú únavu z nedostatočnej hydratácie rieši mnoho ľudí paradoxne ďalším pitím kávy či dokonca energetických nápojov, čo samo o sebe problém nielenže nevyrieši, ale skôr zhorší.
Svalová záťaž
Voda tvorí približne 70 až 75% hmoty svalov, odľahčuje kĺby a zabezpečuje zdravý pohyb. Primeraná fyzická aktivita doplnená vhodným pitným režimom krv zrieďuje, príliš veľká záťaž bez dostatku tekutín zasa vedie k tomu, že krv hustne a vzniká riziko vzniku zrazenín. Príjem tekutín výrazne podporuje regeneráciu svalov, spôsobuje celkové zvýšenie objemu krvi i aktívnych otvorených vlásočníc a tým dochádza k odplaveniu splodín svalovej práce a prísunu nových živín. V opačnom prípade telo vysiela varovné signály v podobe svalových kŕčov a únavy.
V strese sa organizmus "pripravuje na boj" a preto zvyšuje zrážanlivosť krvi. Stres môže vyvolať aj telesná či duševná záťaž alebo zmena životného rytmu (ponocovanie, dlhé sedenie s minimom pohybu v lietadle alebo v práci). Nie nadarmo sa hovorí, že človeku v náročných situáciách alebo v akútnom šoku "tuhne krv v žilách". Vždy je treba ju "rozprúdiť" ...
V zime dochádza k ochladeniu periférie, a to prispieva k zahusteniu krvi. Človek ako živočích má vrodenú tendenciu v chladnom počasí prijímať menej tekutín, ako by mal. Až pri pocite smädu začne tekutiny dopĺňať. Je dokázané, že pocit smädu prejde už pri doplnení polovice stratenej vody. Táto situácia je ešte zhoršená u niektorých skupín obyvateľstva, ako sú napríklad deti, starí ľudia a ženy.
V nadmorských výškach dochádza k zvyšovaniu hustoty krvi. Jednoznačne je na správnu hydratáciu, teda zavodnenie organizmu, i v chladnejších mesiacoch najvhodnejšia neperlivá pramenitá voda, ktorá má nižšiu celkovú mineralizáciu, ideálny pomer vápnika a horčíka 2:1 a mierne zásadité pH, takže môže tvoriť základ pitného režimu detí i dospelých.
Vysoký príjem bielkovín
Pri fyzickej námahe dochádza k spotrebe glykogénu a opotrebovaniu tkanivových bielkovín. Z nich vznikajú odpadové látky, ktoré zahusťujú krv natoľko, že napríklad pri kvalitnom intenzívnom hodinovom cvičení v posilňovni je krv tak hustá, ako by z nej ubudol liter čistej vody. Nadmerné dávky bielkovín z potravy, najmä ak nemajú vyvážené zastúpenie aminokyselín, spôsobujú v organizme vysoký obsah odpadových dusíkatých látok, rovnakých ako pri svalovej záťaži. Preto je nutné pravidelne piť.
Tekutiny očami pediatričky MUDr. Evy Beňovej
„Správny príjem tekutín by sa mal u dospelej osoby pohybovať okolo 2,5 litra denne a adekvátne zvýšenie množstva tekutín by malo nastať pri teplom počasí, športe či nadmernej fyzickej aktivite. Vhodné sú pramenité vody, ktoré majú nižšiu celkovú mineralizáciu a sú určené na každodennú konzumáciu, ako napríklad pramenitá voda Lucka," vysvetľuje MUDr. Eva Beňová, pediatrička s 35 ročnou praxou a dodáva, že pitie vody v správnej dobe maximalizuje funkčnosť ľudského tela: „Znížená cirkulácia krvi vedie k zvýšeniu náporu toxických látok na prácu pankreasu, na obličky aj na činnosť mozgu. Ochorenia ako zvýšený krvný tlak, srdcový infarkt či krvácanie do mozgu sú potom prejavom zmien, ktoré v skutočnosti začali už 15 -20 rokov dozadu. Ako detská lekárka preto od narodenia učím deti, a súčasne ich rodičov a starých rodičov, aby pili čistú, pramenitú, nízkomineralizovanú vodu izbovej teploty už pri prebudení a následne každú hodinu. Piť tiež treba 30 minút pred jedlom a nie počas jedenia. Na deň je to 8 pohárov vody, čo je približne 2,5 litra a pre dieťa osem menších pohárikov, teda asi 1,2 litra na deň.“
