Čo ak nám však kľúč ku prevencii a liečbe rakoviny po celý ten čas leží priamo pred očami?
Ak by sa vám v roku 1952 v San Franciscu naskytla možnosť stretnúť sa s doktorom Ernstom T. Krebsom mladším, vypočuli by ste si o rakovine zaujímavú teóriu. Doktor Krebs totiž ako biochemik za vznikom tejto choroby nevidel neznámy vírus, baktériu či jed, ale nedostatok istej látky v strave moderného človeka. Touto látkou, ako sám tvrdil, je zlúčenina, ktorú objavil hojne sa vyskytujúcu vo viac než tisícdvesto druhoch jedlých rastlín. Pomenoval ju vitamín B17, no známa je aj pod označeniami laetril či amygdalín.
Amygdalín sa nachádza prevažne v semenách rastlín z čeľade ružovitých, ako sú horké mandle, marhule, trnky, čerešne, nektarinky, broskyne a slivky, ale aj v kukurici, ľanových semienkach, prose či semienkach jabĺk. Napriek tomu, že väčšina týchto plodov je ľahko dostupných a obľúbených, ich jadrá z jedálneho lístka modernej civilizácie prakticky vymizli.
Takzvanú "vitamínovú teóriu" prevencie a liečby rakoviny však potvrdzujú mnohé kultúry sveta, ktoré vitamín B17 v strave hojne prijímajú a rakovinu takmer nepoznajú. K tým šťastným patria napríklad obyvatelia žijúci v odľahlých zákutiach Himalájí medzi západným Pakistanom, Indiou a Čínou, v malom kráľovstve menom Hunza. Ľudia z tohto regiónu svoj jedálniček tradične obohacujú marhuľovými jadrami, z ktorých lisujú veľmi výživný olej a užívajú ho vnútorne i zvonka. Okrem toho jedia veľa zeleniny, pohánku, proso, semienka lucerny, naklíčené strukoviny a rôzne drobné plody. Strava ľudí Hunza vďaka tomu obsahuje asi deväťnásobne viac vitamínu B17 než priemerná diéta človeka z industrializovanej spoločnosti.
Do tohto odľahlého kúta sveta sa dostal v roku 1922 aj lekársky tím, ktorého členom bol uznávaný britský chirurg Robert McCarrison. Ten priniesol aj správu o najväčšom bohatstve obyvateľov malého kráľovstva - dlhovekosti a absencii rakoviny. Potom už mali ľudia z regiónu Hunza o ďalšie návštevy z vedeckého sveta postarané. Poznatky o ich životnom štýle sa postupne prepojili a nitky viedli aj k ďalším ľudským spoločenstvám, ktoré žijú odrezané od okolitého sveta a konzumujú jedlo chudobné na sacharidy, bohaté na rastlinné proteíny, minerály a vitamíny a najmä na vitamín B17. Pozornosť odborných kruhov si tak postupne získalo tvrdenie, že miera absencie rakoviny je priamo úmerná množstvu vitamínu B17 v prirodzenej strave.
Tento na prvý pohľad sľubný príbeh ale má aj druhú stránku. „Za tajomstvom účinnosti vitamínu B17 sa totiž paradoxne skrýva tá istá látka, ktorá vyvoláva aj obavy z jeho používania – kyanid,“ vysvetľuje Roman Hudec, PhD. Molekula B17 sa totiž skladá z dvoch jednotiek glukózy, jednej molekuly benzaldehydu a jednej molekuly kyanidu, ktorý môže byť pre telo vysoko toxický a vrhá preto v očiach niektorých lekárov na vitamín B17 temný tieň. Z molekuly B17 ho však dokáže uvoľniť len enzým zvaný beta-glukozidáza, ktorý sa našťastie v tele nenachádza v nebezpečnom množstve. Výnimkou sú len rakovinové bunky, kde je ho naopak dostatok. To znamená, že laetril v nich uvoľní svoju toxickú zložku a rakovinové bunky takpovediac „otrávi“. Iný enzým, ktorý dokáže kyanid neutralizovať, totiž rakovinovým bunkám na rozdiel od tých zdravých zasa chýba.
„V súčasnosti existujú dva tábory odborníkov – jedni sa snažia prinášať dôkazy o tom, že vitamín B17 skutočne ľudstvu môže pomôcť zvíťaziť nad onkologickými ochoreniami, druhí tvrdia, že laetril je v boji s rakovinou neúčinný a kvôli obsahu kyanidu ho označujú za rizikový,“ hovorí doktor Erben. Pravdou však ostáva, že aplikovať laetril ako liečivo zatiaľ vo väčšine krajín povolené nie je a vitamín B17 tak na trhu môžete nájsť iba ako súčasť niekoľkých doplnkov výživy, ktorých neškodnosť schválili príslušné štátne orgány.
Dr. Krebs mladší navrhol svojho času minimálnu dennú dávku vitamínu B17 pre dospelého človeka na 50 miligramov. Vyššiu dávku odporúčal ľuďom s predispozíciou k rakovine, ešte viac tým, ktorí už ochorením trpia. Najlepší by bol, samozrejme, príjem čistej prírodnej formy vitamínu B17. Nie je ale vždy úplne reálne jesť množstvo celého ovocia aj s jadrami, ktoré navyše nechutia najlepšie a ak ich skonzumujete priveľa, môžu vyvolať nežiaduce vedľajšie účinky. Dnes je teda jednoduchšie zabezpečiť si optimálne množstvo tejto pozoruhodnej látky vo forme doplnkov výživy.
