Chrípka a lieky

Voľne predávané lieky určite neovplyvnia priebeh infekcie, ktorej ste podľahli, ale môžu zmierniť jej nepríjemné príznaky. Lekári odporúčajú užívať lieky vzťahujúce sa na konkrétne príznaky choroby a nie širokospektrálne zmesi látok, ktoré sú určené na liečbu celej škály možných príznakov. Pri kúpe liekov preto treba presne vedieť, čo chcete daným liekom dosiahnuť. Hlavnou zložkou liekov proti chrípke býva zvyčajne analgetikum, ktoré znižuje pocit bolesti. Kombinuje sa často s protiopuchovým prostriedkom antihistaminikom, ktoré je zamerané na uvoľnenie upchatého nosa a proti kýchaniu. Na potlačenie kašľa vplýva antitusikum a na uvoľnenie hlienu z dýchacích ciest expektorans. (Nikdy neužívajte niekoľko rozličných liekov na odstránenie jedného príznaku!) Pri bolestiach hrdla okrem liekov pomáhajú aj výplachy a kloktanie (lipový čaj, harmančekový čaj..) a pravidelný príjem tekutín. Ak po niekoľkých dňoch samoliečby ťažkosti pretrvávajú, treba sa poradiť s lekárom. Pri horúčke užívajte acylpyrín (deti do 14 rokov paracetamol) a pite chladené nápoje. Neležte pod teplou prikrývkou a v prekúrenej miestnosti. Telo si môžete omývať vlažnou vodou (nechať voľne uschnúť) alebo potierať alkoholom - organizmus sa tak ochladí a budete sa cítiť príjemnejšie. Horúčka je súčasťou obranných mechanizmov organizmu pred infekciou a ak nepresiahne u inak zdravých ľudí 40 stupňov (u detí 39 stupňov) nie je nebezpečná. Po dvoch dňoch neklesajúcej teploty sa však treba poradiť s lekárom.

V prípade užívania antibiotík je dôležité dodržiavať pokyny lekára a využívať celú predpísanú dávku aj po výraznom zlepšení stavu. V opačnom prípade sa môže stať, že baktérie, na ktoré boli antibiotiká zamerané, sa stanú voči nim rezistentné (odolné) a neskoršie užívanie antibiotík bude neúčinné. Zo strany pacientov je tiež chybou dožadovať sa predpisovania antibiotík (ak to lekár nepokladá za potrebné), pretože každé užívanie antibiotík znižuje prirodzenú imunitu organizmu a časté užívanie antibiotík (vzhľadom na spomínanú rezistenciu baktérii) vedie k ich neúčinnosti. Rovnako nezodpovedné je (z uvedených dôvodov) zbytočné predpisovanie antibiotík lekármi, čo sa, bohužiaľ, tiež stáva. Rezistencia baktérií a klesanie účinnosti antibiotík predstavuje celosvetový problém a aktuálnou začína byť otázka do akej miery strácame účinnú zbraň proti infekciám(?). Úplne neprípustné je svojvôľne užívanie antibiotík, pretože vďaka nim sa môžu zmeniť príznaky "liečeného" ochorenia, ktoré sa potom dá len ťažko diagnostikovať, antibiotiká majú navyše vedľajšie účinky a sú zamerané iba na niektoré druhy infekcií, čo znamená, že pri neinfekčných chorobách a vírusových infekciách (ako je nádcha a chrípka) sú celkom neúčinné.