Neudržiavané chodníky, nevhodná zimná obuv a preceňovanie síl (najmä) pri zimných športoch - to sú najčastejšie príčiny vyvrtnutí a zlomenín.
Vyvrtnutie členku vzniká ako dôsledok neprirodzenej rotácie chodidla, pri ktorej dochádza k natrhnutiu väziva; v prípade, že tento rotačný mechanizmus trvá dlhšie, dochádza k zlomenine - veľmi často dvoj- až trojúlomkovitej. V takomto prípade je síce možná aj konzervatívna liečba pomocou sádry, vzniká však pomerne veľké riziko nevydareného výsledku. Odporúča sa preto iba u tých pacientov, ktorí principiálne odmietajú operačný výkon alebo u pacientov, ktorých operovať z rôznych (zdravotných) príčin by bolo jednoducho riskantné. V ostatných prípadoch sa odporúča operatívny zásah, pri ktorom sa prevedie stabilizácia kovovými skrutkami a dlahami. Výhodou operácie je presné zloženie úlomkov kostí a zošitie väziva, ako aj úspešnejšia rehabilitácia. Rizikom je, samozrejme, možná infekcia.
Pri zranení ruky sa najčastejšie láme dolná časť vretennej kosti, ako dôsledok reflexnej reakcie, keď sa človek snaží zabrzdiť pád rukami. V danom prípade sa zvyčajne aplikuje liečba sádrovým obväzom, vzniká však riziko, že pri zlom uložení kostí nastane definitívne stuhnutie celej ruky, teda trvalá neschopnosť využívať ruku k sebaobsluhe a pracovnej činnosti. Liečebnou alternatívou je fixácia určitým typom kovového spojenia: osvedčili sa vonkajšie kovové fixátory, ktoré (hoci ide o pomerne jednoduchý zákrok) vyzerajú dosť hrozivo, ale pacienti si na tento typ fixácie zvykajú pomerne rýchlo a môžu vďaka nej v krátkom čase začínať s rehabilitáciou, čím sa zabráni stuhnutiu ruky.
Resumé: Konzervatívna liečba býva na prvý pohľad najmenej drastická a preto je pre pacienta liečbou prvej voľby. Nemusí však byť tou najlepšou variantou liečby - záleží na okolnostiach a detailoch. Pri rozhodovaní si preto treba nechať predložiť alternatívy a vysvetlenia možných dôsledkov.
