Dnes nadobúda rozmery epidémie tretieho tisícročia a očakávania jeho šírenia sú hrozivé. Predpokladá sa, že v roku 2030 jeho svetový výskyt presiahne 336 miliónov.
Podľa docenta Martinku, primára Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni a predsedu Slovenskej diabetologickej spoločnosti sa pojem diabetes mellitus 2. typu používa pre pacientov, u ktorých sa v patogenéze ochorenia v rôznom vzájomnom pomere zúčastňujú dva hlavné mechanizmy: „a to znížená citlivosť tkanív na inzulín – inzulínová rezistencia a kvalitatívne/kvantitatívne poruchy sekrécie inzulínu.“ Dodáva:„U väčšiny pacientov dominuje znížená citlivosť na inzulín, čo sa prejavuje zníženým vychytaním glukózy periférnymi tkanivami a zvýšenou vlastnou produkciou glukózy v pečeni.“ Diabetes mellitus 2. typu sa vyskytuje výlučne v dospelom veku, v poslednom čase sa však prejavuje aj medzi deťmi.
Ak bolo ochorenie diabetes mellitus 2. typu diagnostikované včas, pacient si dokáže kontrolovať samotnú glykémiu mnohokrát len racionalizáciou životosprávy. Venuje väčšiu pozornosť racionálnej výžive, ktorá by však mala byť samozrejmosťou pre celú spoločnosť a viac sa orientuje na pohybové aktivity. Avšak ochorenie má široký dosah aj na iné metabolické procesy, preto sa už od začiatku ochorenia odporúča aj liečba metformínom. Ak sa ochorenie diagnostikovalo oneskorene, podávajú už od začiatku sa orálne antidiabetiká v kombinácii. V prípade veľmi neskorej diagnózy alebo úplne rozvinutého ochorenia sa väčšine pacientov podáva aj substitučná liečba inzulínom.
„Pre liečbu diabetu 2. typu bolo vyvinutých niekoľko skupín liekov, ktoré účinkujú na odlišných úrovniach. Niektoré skupiny stimulujú sekréciu inzulínu, iné potláčajú produkciu glukózy v pečeni, ďalšie zlepšujú citlivosť periférnych tkanív na inzulín alebo znižujú vstrebávanie glukózy v črevách, potláčajú chuť do jedla a tvorbu glukagónu po jedle alebo spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka,“ vysvetľuje docent Martinka. V posledných rokoch je veľmi diskutovanou témou liečba založená na princípe účinku inkretínov. „Inkretíny sú prirodzené hormóny produkované v črevách najmä v odpovedi na potravu. U mnohých pacientov s diabetom 2.typu sa zistili znížené hladiny týchto hormónov,“ objasňuje docent Martinka a ďalej dopĺňa: „Inkretínová liečba prispieva k poklesu glykémie nalačno aj po jedle.“ Práve vďaka účinku inkretínov pacient nepriberá a má svoju glykémiu pod kontrolou celých 24 hodín bez neželaných výkyvov a zvýšeného rizika hypoglykémie. Je dôležité, aby si pacienti s ochorením ustriehli hladinu cukru v krvi. Zvýšená glykémia je hrozbou v podobe kardiovaskulárnych ochorení, poškodenia očí, nervov či obličiek. Naopak, veľmi nízka glykémia môže pacienta aj priamo ohrozovať na živote.
Momentálne sú na Slovensku k dispozícii štyri rôzne lieky z tejto skupiny s účinnou látkou: vildagliptín, sitagliptín, linagliptín a saxagliptín. Navzájom sa líšia predovšetkým možnosťami použitia. Jednou z účinných látok modernej liečby prostredníctvom inkretínov s presvedčivými výsledkami je aj vildagliptín, ktorý možno bezpečne použiť aj u seniorov vo veku 75 rokov a starších alebo u pacientov s poruchou funkcií obličiek.
Ochoreniu diabetes mellitus možno predchádzať, nemožno ho ale zvrátiť ak už nadobudlo charakteristiky ochorenia. Odporúčanie docenta Martinku sú jednoznačné: „Spoločnosť by mala dbať na racionalizáciu životného štýlu, včasnú diagnostiku, prevenciu a dôslednú včasnú liečbu. Diabetes prvého aj druhého typu je ochorenie podmienené geneticky a nositeľmi predispozičných rizikových génových variácií môže byť veľká časť populácie. Aj keď samotné ochorenie sa napokon prejaví iba u cca 7 – 10% populácie, uplatnenie sa genetickej predispozície je podmienené práve vonkajšími faktormi.“ Naučte sa predchádzať ochoreniu a v prípade diagnostikovania sa držte hesla: Nebojte sa žiť v spoločnosti diabetes mellitus!
