Parkinsonová choroba

Prvé zmienky o prejavoch, pripomínajúcich Parkinsonovu chorobu, pochádzajú už zo starovekej literatúry. Za prvý komplexný opis ochorenia vďačíme anglickému lekárovi Jamesovi Parkinsonovi.

PríznakyRozdeľujeme ich na primárne a sekundárne. Pre stanovenie diagnózy Parkinsonovej choroby sa musia u pacienta vyskytovať aspoň dva primárne príznaky.

Primárne príznaky
1. TRAS – mimovoľný rytmický pohyb častí tela. Je najcharakteristickejším prejavom Parkinsonovej choroby a u troch štvrtín pacientov býva zároveň aj prvým. Najčastejšie sa vyskytuje na rukách, je pravidelný (frekvencia 4 – 6 pohybov za sekundu) a objavuje sa zvyčajne v pokoji, v spánku vôbec. Intenzitu trasenia zvyšuje psychický stres, úzkosť, napätie. Postupuje z prstov jednej ruky postupne na druhú polovicu tela.
2. SVALOVÁ STUHNUTOSŤ – svaly postihnutej končatiny sú aj v pokoji napnuté a kladú odpor pri akomkoľvek pohybe. Pohyb pôsobí trhane, čo je dôsledkom trvalého zvýšenia pokojového svalového tonusu.
3. POMALÝ POHYB – spomalené a nekompetentné pohyby, problémy s ich začiatkom. Prejavuje sa to ťažkosťami pri chôdzi, ovplyvňuje to aj prehĺtanie. Ide o jeden z najobmedzujúcejších príznakov Parkinsonovej choroby.
4. NESTABILITA – strata rovnováhy, neistota pri zmene polohy a pri státí.

Sekundárne príznaky
1. PORUCHY CHÔDZE – kroky sa skracujú, typická je šúchavá chôdza. Chýbajú prirodzené kývavé pohyby rúk, otáčanie je sťažené. V neskorších štádiách choroby sa môže objaviť až tzv. zamrznutie, teda neschopnosť urobiť čo i len krok.
2. PORUCHY PÍSMA – zmenšujúci sa, až nakoniec úplne nečitateľný rukopis.
3. PORUCHA REČI – podobne ako porucha písma, aj reč je ovplyvnená svalovou stuhnutosťou a pomalosťou pohybov - býva tichá a monotónna, postihnutý máva problémy s tvorbou slov
4. ZMENA MIMIKY - neprítomný alebo stále rovnaký výraz tváre bez emocionálnych prejavov a žmurkania – tzv. maskovitá tvár
5. STRATA ČUCHU – jeden zo skorých príznakov, ktorý býva často vzájomne prepojený so stratou chuti – spoločne môžu viesť k nechutenstvu a tým aj k výraznému úbytku na váhe
6. DEPRESIA – najčastejšia psychická porucha pri Parkinsonovej chorobe, ktorá sa prejavuje celkovým poklesom záujmu o okolie, poruchami spánku, únavou, smútkom

Sprievodné ťažkosti
- zvýšené slinenie – príčinou nie je zvýšená tvorba slín, ale sťažené prehĺtanie
- problémy s prehĺtaním – kvôli zlej pohyblivosti jedenie výrazne zvyšuje nebezpečenstvo zabehnutia potravy do dýchacích ciest so všetkými potenciálnymi rizikami, ktoré prináša. Ťažkosti s prehĺtaním môže komplikovať aj užívanie väčšieho množstva liekov. Pacienti s Parkinsonovou chorobou majú zväčša znížený pocit hladu, čo spolu s problémami s prehĺtaním, stratou chuti a čuchu môže viesť k rapídnemu úbytku na hmotnosti.
- časté močenie – táto potreba je spôsobená zvýšenou aktivitou svalstva močového mechúra. U mužov sa tento problém niekedy kombinuje aj so zväčšením prostaty a spravidla trápi pacientov najviac v noci, čo ich značne obťažuje.
- zvýšené potenie – predovšetkým v štádiách, kedy prestávajú účinkovať lieky a zhorší sa aj hybnosť (takzvané štádium „OFF“).
- riziko pádov – predstavuje závažný problém v pokročilejších štádiách Parkinsonovej choroby. Časté pády môžu viesť k zlomeninám a iným vážnym poraneniam. Opakované pády aj bez týchto zdravotných komplikácií vedú k strachu z pohybu, ktorý prispieva k imobilite pacienta so všetkými dôsledkami. Obmedzenie pohyblivosti pacienta, jeho životného priestoru a záujmov vedie nielen k zhoršeniu kvality života pacienta, ale dotýka sa aj ľudí v jeho okolí, čo negatívne pôsobí na psychiku.
- ťažkosti s funkciou srdca a ciev – medzi najčastejšie patrí kolísanie hodnôt krvného tlaku.

Diagnostika
Príznaky Parkinsonovej choroby sa označujú ako parkinsonizmus alebo parkinsonský syndróm, no nie všetci pacienti s týmito príznakmi majú Parkinsonovu chorobu. Odhaduje sa, že parkinsonské syndrómy iného pôvodu ako Parkinsonova choroba reprezentujú asi 20 percent všetkých prípadov. Dôležité je ich včasné rozpoznanie, pretože bežne používané lieky na Parkinsonovu chorobu pri nich spravidla nezaberajú.

V praxi dochádza k diagnostickým omylom najmä kvôli trasu, ktorý je síce najcharakteristickejším príznakom Parkinsonovej choroby, ale nemusí automaticky signalizovať jej rozvoj.
Tzv. polievkový parkinsonizmus môže byť podmienený užívaním niektorých skupín liekov (antipsychotiká, neuroleptiká, antiemetiká a iné). Trasenie a svalová stuhnutosť pri parkinsonskom syndróme nemusia byť vôbec prítomné a na rozdiel od Parkinsonovej choroby býva postihnutie symetrické. Parkinsonizmus však nemusí byť len nežiaducim účinok užívania niektorých liekov, ale tiež výsledkom vplyvu rôznych vonkajších faktorov – cievnych mozgových príhod, nádorov, toxických látok, zápalov či úrazov.
Sekundárny parkinsonizmus najčastejšie sprevádza tieto neurodegeneratívne ochorenia:
- progresívna obrna (pacient má problémy s rovnováhou, na rozdiel od Parkinsonovej choroby sú od začiatku časté pády, stav sa rýchlo zhoršuje)
- multisystémová atrofia (nastupuje obyčajne v nižšom veku a väčšinou sa nevyskytuje trasenie)
- demencia s Lewyho telieskami (parkinsonský syndróm veľmi podobný Parkinsonovej chorobe, no zásadný rozdiel je v prítomnosti demencie hneď od začiatku, typická je porucha pozornosti, strata priestorovej orientácie a zrakové halucinácie)

Liečba
Antiparkinsoniká odstraňujú alebo zmierňujú základné príznaky Parkinsonovej choroby. V súčasnosti nie je známa liečba, ktorá by mohla významnejšie ovplyvniť príčiny vzniku, teda úbytok neurónov, ktorý vedie k degeneratívnym zmenám. Podarilo sa však v niekoľkých experimentálnych prácach dokázať ochranné pôsobenie týchto liečiv na nervové bunky. Existuje 5 hlavných skupín antiparkinsoník podľa mechanizmu ich účinku.

Objav menom levodopa
Zavedenie levodopy do liečby Parkinsonovej choroby znamenalo v 70-tych rokoch významný zlom v možnostiach ovplyvnenia príznakov tohto progresívneho degeneratívneho ochorenia. Ukázalo sa však, že pri dlhodobom podávaní je liečba levodopou spojená s viacerými problémami. Komplikácie spôsobuje najmä jej rýchle vylučovanie z organizmu – levodopa zásobuje mozog dopamínom, avšak kvôli rýchlemu vylučovaniu dochádza v tele k nárazovým vzostupom jeho hladiny. Prudké poklesy a nárasty hladiny dopamínu majú nepriaznivý vplyv na nervový systém.
Popri levodope, ktorá účinkuje pomerne krátko, je potrebné udržiavať čo najstabilnejšiu úroveň dopamínu používaním agonistov dopamínu. Ide o koncepciu tzv. kontinuálnej stimulácie dopamínových receptorov. Tejto skupine antiparkinsoník venujú vedci v poslednom čase veľkú pozornosť. Ich terapeutický účinok je o niečo slabší ako efekt levodopy, v porovnaní s ňou však majú viac výhod – tou hlavnou je podstatne dlhší čas pôsobenia a menej motorických komplikácií. Do tejto skupiny agonistov dopamínových receptorov patrí aj nový liek vo forme náplasti. Antiparkinsonikum s účinnou látkou rotigotín je na Slovenskom prvým a jediným liekom na Parkinsonovu chorobu vo forme náplasti.

Kvalita života pacientov
Parkinsonova choroba je chronické, dlho trvajúce ochorenie, ktoré ovplyvňuje život nielen samotného pacienta, ale v pokročilejších štádiách má významný dopad aj na jeho blízkych a tých, ktorí sa o neho starajú. Dlhodobá zvýšená psychická záťaž, pocit zodpovednosti a zvýšené nároky môžu viesť aj u nich k psychickej únave až depresii. Pacienti s Parkinsonovou chorobou sú okrem klasických príznakov často sužovaní rôznymi sprievodnými zdravotnými ťažkosťami. Mnohé z nich súvisia so základným ochorením a patria k menej častým prejavom Parkinsonovej choroby. Iné sú spôsobené vedľajšími účinkami užívaných liekov. Nezanedbateľnú skupinu tvoria príznaky ochorení, ktoré Parkinsonovu chorobu náhodne sprevádzajú a často súvisia skôr s vekom a spôsobom života pacienta. Individuálna starostlivosť o takýchto pacientov môže byť potom veľmi komplikovaná a náročná.

Sprievodnými faktormi okrem iného sú:
- srdcovocievne ochorenia – zníženie krvného tlaku s neskorou reakciou srdca po prudkej zmene polohy alebo naopak zvýšenie krvného tlaku – hypertenzia, ktorá vyžaduje liečbu
- ochorenia zažívacieho traktu – patria sem ťažkosti s prehĺtaním, zápchou, zvýšeným slinením. Sčasti môže pomôcť úprava stravovacích návykov.
- nevoľnosť – častý vedľajší účinok liečby. Chorému môže spôsobiť odpor k užívaniu liekov.

Parkinsonova choroba a demencia
Parkinsonova choroba sa väčšinou vyskytuje vo vyšších vekových skupinách. V tomto veku sa u ľudí objavujú i príznaky iných ochorení, napr. tzv. demencia – ochorenie prejavujúce sa najmä poruchou pamäti a iných psychických funkcií. Najčastejšia je Alzheimerova demencia. Ukazuje sa však, že i v rámci samotnej Parkinsonovej choroby sa môžu vyvinúť príznaky demencie. Pacient trpiaci demenciou a Parkinsonovou chorobou je oveľa náchylnejší na výskyt vedľajších účinkov niektorých liekov. Najčastejšie sú stavy nepokoja, zmätenosti a prítomnosť vidín – halucinácií.

Parkinsonova choroba a depresia
Pacienti s touto chorobou trpia depresiami častejšie ako zdraví ľudia v ich veku. Prevažne v pokročilejších štádiách ochorenia sa stretávame s depresiou, ktorá pretrváva dlhšie obdobie a vyžaduje liečbu.
Dôsledkom depresie môžu byť pocity úzkosti a v spojení s častým nočným budením, prípadne živými snami vyúsťujú do porúch spánku. Príčinou problémov so spánkom a zaspávaním môže byť nočná stuhnutosť (nemožnosť zmeniť polohu tela, kŕče) a nevedomé vykonávanie pohybov. To všetko sú ťažkosti, vyžadujúce konzultáciu lekára. Opačným problémom je nadmerná spavosť. Nekontrolovateľná ospalosť a náhle zaspávanie počas dňa je obzvlášť nebezpečné pri činnostiach, vyžadujúcich si plné sústredenie – napr. šoférovanie.

Potreba rehabilitácie
Fyzioterapia spolu s farmakologickou liečbou a primeranou starostlivosťou sú základnými cestami k zlepšeniu kvality života pacienta s Parkinsonovou chorobou. Odporúča sa každodenná športová činnosť, najmä chôdza, plávanie a iné vhodné aktivity, ktoré pacientovi odporučí odborník. V pokročilejších štádiách, keď už pacient nie je schopný vykonávať telesné aktivity pomôže svalové stuhnutie znížiť správnymi technikami rehabilitačný pracovník.
Pozitívny vplyv cvičenia na priebeh a minimalizovanie symptómov Parkinsonovej dokázali vedecké štúdie. Cvičenie zmenšuje neurologické poškodenie, ktoré prispieva k postupu ochorenia. V kombinácii s vhodnou liečbou má presvedčivo pozitívny efekt na priebeh Parkinsonovej choroby. Cielené cvičenie má popri medikamentóznej liečbe dôležité postavenie v boji s týmto ochorením. Pomáha zlepšiť pohyblivosť kĺbov a stuhnutých svalov. Vo všeobecnosti sa odporúčajú každodenné prechádzky a vykonávanie série predpísaných cvikov minimálne 10 - 20 minút denne.

Spracované podľa: Ako žiť s Parkinsonovou chorobou. Bratislava 2007.Autori: Benetin, Ján; Cibulčík, F.; Turčáni, P.; Valkovič, P.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.