Mýtus 1: Cholesterol je vždy zlý
Hoci sa cholesterol väčšine z nás javí ako zlý, nie je tomu tak. Cholesterol je pre život nevyhnutný, lebo je súčasťou každej bunky, podieľa sa na tvorbe hormónov, vitamínu D. Okrem tzv. zlého – LDL cholesterolu, existuje aj tzv. dobrý – HDL cholesterol. „HDL cholesterol obsahuje proteíny vysokej hustoty a odnáša z periférie prebytočný cholesterol do pečene, kde sa metabolizuje,“ vysvetľuje MUDr. Dáša Kelényová z laboratória SYNLAB. Naopak, LDL cholesterol prenáša častice do celého tela a hromadí sa na stenách tepien, čo spôsobuje ich hrubnutie. „Postupne vzniká tzv. aterómový plát, ktorý cievu buď úplne uzavrie, alebo sa z neho uvoľní časť v podobe trombu, ktorý môže spôsobiť embóliu,“ upresňuje doktorka.
Mýtus 2: Cholesterol majú len obézni ľudia
Aj keď sa môže zdať, že štíhli ľudia nemajú problém s cholesterolom, nie je tomu tak. Samotná váha nevplýva na hladinu cholesterolu. Ovplyvniť ju však môže životný štýl, pohyb, genetika či rôzne metabolické a hormonálne faktory ako napríklad diabetes a pod. Aj štíhli ľudia môžu mať zlú hladinu cholesterolu. Väčšinou ide o ľudí, ktorí nemajú vhodné stravovacie návyky alebo nemajú dostatok pohybu. Ku kontrole cholesterolu by preto mali zodpovedne pristupovať aj štíhli jedinci a hladinu LDL pravidelne sledovať.
Mýtus 3: Cholesterol sa týka len starších ľudí
Problémy s cholesterolom sa už dávno netýkajú iba ľudí vo vyššom veku. Podľa interných dát laboratória SYNLAB za rok 2023 má zvýšenú hladinu cholesterolu až 13 % detí vo veku do 10 rokov, 8 % do 20 rokov a 23 % ľudí vo veku do 30 rokov. K zdravotným problémom teda môže dôjsť už aj v detskom veku, kedy pôvod môže byť podmienený aj genetickou predispozíciou. Práve preto by mali byť preventívne vyšetrenia súčasťou zdravého životného štýlu od raného veku. „Medzi preventívne testy, ktoré nepočkajú, patrí napríklad: hladina cholesterolu v organizme, cukor v krvi, zdravé srdce, hladina kreatinínu, albumínu a urey (ochorenie obličiek), štítna žľaza a vyšetrenie PSA,“ vysvetľuje doktorka laboratória SYNLAB, a zároveň zdôrazňuje, že preventívne testy môžu včas odhaliť zvýšenú hladinu zlého cholesterolu.
Mýtus 4: Užívanie liekov pri liečbe cholesterolu stačí
Mnohí ľudia sa domnievajú, že ak začnú užívať lieky na zníženie cholesterolu, môžu si dovoliť nezdravé stravovanie a vynechať fyzickú aktivitu. Nie je tomu však tak. Hoci je dôležité užívať lieky presne tak, ako sú predpísané, najúčinnejší spôsob, ako znížiť riziko srdcových ochorení a mozgovej príhody, je kombinácia liekov so zdravým životným štýlom. Odporúča sa pohybu venovať aspoň 30 minút denne, prijímať väčšie množstvo vlákniny, obmedziť vyprážané jedlá, mastné druhy mäsa, ale aj fajčenie či alkohol.
Mýtus 5: Vysoký cholesterol sa prejavuje príznakmi
Nie nadarmo sa vysokému cholesterolu vraví tichý zabijak. Jeho vysoká hladina sa totiž neprejavuje žiadnymi príznakmi. Mnohí ľudia teda ani netušia, že majú zvýšenú hladinu cholesterolu, kým si ju nedajú skontrolovať. V mnohých prípadoch je vysoký cholesterol dedičný, preto je nevyhnutné poznať rodinnú anamnézu a v prípade, že mali niektorí členovia rodiny vysokú hladinu cholesterolu či srdcové ochorenia, je potrebné sa pravidelne testovať a dodržiavať zdravý životný štýl. „Spoľahlivosť testov je v aktuálnej medicíne na výbornej úrovni, stačí jednoduchý odber krvi a do 24 hodín máte výsledok svojho lipidového profilu,“ hovorí MUDr. Dáša Kelényová.
Poznajte svoju hladinu cholesterolu v tele
Cholesterol nebolí, preto by malo vyšetrenie jeho hladiny rozhodne patriť k základným vyšetreniam zdravotnej prehliadky. V laboratóriách SYNLAB si za posledné dva roky otestovalo hladinu cholesterolu viac ako 200 tisíc pacientov. Vysoká hladina cholesterolu bola tento rok zaznamenaná najmä u ľudí do 60 rokov – 55 %, 50 rokov – 50 % a 70 rokov – 44 %. U detí do 10 rokov bola zvýšená hladina cholesterolu nameraná u 11 %, u ľudí do 20 rokov u 9 %, u ľudí do 30 rokov u 24 %. V porovnaní s minulým rokom sa tak hladiny vysokého cholesterolu výrazne nezmenili. Z dlhodobého hľadiska si však ľudia hladinu cholesterolu merajú častejšie – napríklad v roku 2022 si ju zmeralo o 15 % menej ľudí, v roku 2021 o 25 % a v roku 2020 o 36 % menej ľudí. Z hľadiska pohlavia sa častejšie testujú najmä ženy.
„Z preventívneho hľadiska odporúčam podstúpiť vyšetrenie aspoň raz za rok. Vyššie hodnoty je dôležité sledovať preto, aby sme zistili či sú zvýšené momentálnym nevhodným životným štýlom alebo je tento stav trvalý,“ radí na záver MUDr. Dáša Kelényová z laboratória SYNLAB.
Zdroj foto: Freepik