Častokrát však pre splnenie našich ambícií a snov strácame pevnú pôvodu pod nohami. Extrémna záťaž a každodenný rýchli životný štýl nám dokážu spôsobiť nemalé zdravotné problémy. Nenechajte nič na náhodu a svoje zdravie si "poistite".
Aspoň miliónkrát obohratá slovenská pesnička „Spomaľ máš privysokú rýchlosť“ odhliadnuc od jej obsahu, žánru a interpreta by sa ako slogan dala použiť na každého z nás. Spomaliť či zvoľniť si dnes nedovolí skoro nik. Prepínate svoje sily, podávate nadľudské výkony a predsa...jedného dňa príde zlom. V hlave vám búši, ruky sa vám trasú, životná energia sa stratila. Náladu vám nezlepší ani kompliment od kolegu či sexi muž, ktorý vám podrží dvere. Možno až vtedy sa vám v hlave rozsvieti signál STOP a vy si poviete – spomaľ!
STRES na každom rohu
Stres je všadeprítomný. Či sa nám to páči alebo nie. Je súčasťou nášho života a ani veľmi silní jedinci sa od neho nedokážu odbremeniť. Tých slabších má sklon úplne pohltiť. Z medicínskeho hľadiska je stres automatickou reakciou tela na podnet hrozby, kedy nám telo dáva najavo, že niečo nie je v poriadku. Ak budeme náš organizmus pričasto vystavovať takejto záťažovej situácii, stratíme prehľad aj schopnosti spracovať informácie rýchlo a pohotovo. Ak nám stres spôsobuje naše pracovné vyťaženie, hovoríme o chronickej záležitosti, ktorá môže byť dokonca sprevádzaná ďalšími záťažami z iných oblastí života (fyzická, osobná, sociálna,...). Podávať 100% pracovný výkon bez minimálneho času na oddych je z dlhodobého hľadiska vecou neúnosnou. A naše telo do dobre vie.
Život na hrane
Psychoanalytik Herbert Freudenberger sa už v 70-tych rokoch minulého storočia zaoberal skúmaním syndrómu vyhorenia, ktorý sa neskôr stal fenoménom tretieho tisícročia. Dnes už vieme, že syndróm vyhorenia sa začína prejavovať ako pocit únavy, neschopnosť striasť zo seba pocit chladu alebo pocity fyzickej vyčerpanosti. Iný môžu tieto symptómy pociťovať aj ako telesný problém, ktorý začína bolesťou hlavy a nespavosťou. Neskoršie štádium môže prejsť až do depresie či gastrointestinálnych ťažkostí, ktoré sprevádza rapídny pokles hmotnosti. K častým sprievodným javom môžeme ešte priradiť aj vyčerpanie, nedostatok motivácie, frustráciu, kognitívne vyčerpanie, slabý pracovný aj partnerský výkon. Ak ste sa v týchto riadkoch našli, je čas konať!
Horčík - záchranca v hodine dvanástej
Jeho "veličenstvo" horčík je dôležitou minerálnou látkou tela, tzv. vnútrobunkový minerál, ktorý je strážcom nášho pokoja. „Horčík je súčasťou viac ako 300 enzýmov nevyhnutných pre normálne fungovanie organizmu a je prítomný vo väčšine biochemických reakcií v tele. Taktiež je nevyhnutný pre správne fungovanie nervovo-svalovej sústavy, pre správny vývoj kostí, zubov, pri regulácii srdcového rytmu, tlaku krvi, pri zrážaní krvi, tvorbe hormónov, má vplyv aj na močové ústrojenstvo či tráviaci trakt," hovorí MUDr. Soňa Ostrovská. Práve preto je jeho význam pre ľudské telo nenahraditeľný. Zásoby horčíka si väčšina z nás dopĺňa z potravín ako sú orechy, banány, strukoviny, droždie, ovsené vločky, brokolica, špenát či sója. „Vplyvom technologického spracovania či nevhodnou prípravou jedál ako je smaženie, konzervácia či úprava múkou prichádza k úbytku horčíka," varuje lekárka. Svoju potrebnú dennú dávku si tak môžete doplniť aj kvalitným liekom. "Stačí jedno vrecúško, ktoré obsiahne dennú dávku horčíka – a to 365 mg. Nielenže efektívne dodáte telu potrebný horčík, ale zároveň dbáte na pitný režim,“ radí lekárka. V prípade akýchkoľvek príznakov sa však nebojte kontaktovať svojho lekára.
Horčík a šport idú ruka v ruke
Milovníci akéhokoľvek športu sa istotne stretli s kontraktibilitou svalov - jedným slovom kŕčmi. Práve kvôli lepšej využiteľnosti kyslíka v bunkách, ktorá u športovcov rýchlo narastá je potrebné pravidelne dopĺňať horčík. Súvisí to najmä s jeho nadmernou spotrebou pri športovom výkone. Ak je ho v tele málo, jedným z jeho prvých prejavov nedostatku sú už spomenuté svalové kŕče.
