Práve znalosť kmeňov je podľa lekárnikov z MojaLekáreň.sk kľúčom k tomu, aby probiotiká skutočne dávali zmysel. V poslednom čase silnejú kritické hlasy spochybňujúce prínos probiotík. Podľa odborníkov však nejde o to, že by probiotiká všeobecne nefungovali – problémom je, že sa o nich často hovorí ako o jednotnom riešení pre širokú škálu ťažkostí. „Pod pojmom probiotiká sa skrýva veľké množstvo veľmi odlišných prípravkov. Účinok nie je univerzálny, ale kmeňovo špecifický – rozhoduje konkrétny kmeň, dávka, forma aj situácia, v ktorej sa používajú,“ vysvetľuje Mgr. Pavla Horáková, lekárnička a vedúca online poradne MojaLekáreň.sk. Práve preto má v praxi veľký význam odborná konzultácia s lekárnikom, ktorá pomôže zvoliť vhodný kmeň a nastaviť realistické očakávania.
Prečo záleží na konkrétnych kmeňoch
Označenie „probiotikum“ samo o sebe podľa lekárnikov nehovorí, na čo má prípravok fungovať. Dva produkty môžu obsahovať baktérie rovnakého rodu, ale s rôznymi kmeňmi, ktoré sa v tele správajú inak a majú aj rozdielnu úroveň odborných dôkazov. „Je to podobné, ako keby sme pri liekoch riešili len to, že sú ‚na bolesť‘, ale už nie to, o akú účinnú látku ide. Ak existuje dôkaz pre konkrétny kmeň v určitej indikácii, nemožno ho automaticky prenášať na iné probiotikum. Zásadnú úlohu pritom nezohráva len samotný kmeň, ale aj to, či sa vôbec dostane do čreva v živej podobe. Niektoré baktérie sú citlivé na žalúdočné kyseliny, teplo alebo vlhkosť a bez vhodnej ochrany sa ich účinok môže výrazne znížiť,“ dopĺňa Horáková.
Kedy majú probiotiká zmysel
Pri probiotikách je dôležité mať realistické očakávania. Väčšina kmeňov v čreve nepôsobí trvalo, ich efekt je dočasný a viazaný na obdobie užívania. Práve preto záleží nielen na tom, čo človek užíva, ale aj ako dlho a v akej situácii. „Zmysel má cielené užívanie v konkrétnom kontexte – a ideálne po konzultácii s lekárnikom, ktorý pomôže vybrať vhodný prípravok a nastaviť dĺžku užívania,“ vysvetľuje Horáková. Relatívne dobrú oporu v klinických štúdiách majú vybrané kmene napríklad pri hnačkách spojených s užívaním antibiotík alebo pri cestovaní. „Pri deťoch sa v odborných odporúčaniach často objavujú kmene Lactobacillus rhamnosus GG alebo Saccharomyces boulardii, pri dospelých napríklad S. boulardii CNCM I-745,“ uvádza Horáková.
Ženám s opakovanými urogenitálnymi ťažkosťami sa v klinických štúdiách opakovane objavuje kombinácia kmeňov Lacticaseibacillus rhamnosus GR-1 a Limosilactobacillus reuteri RC-14 určená na podporu vaginálnej mikrobioty. Naopak, v iných oblastiach, napríklad pri všeobecnej podpore imunity, sú výsledky štúdií premenlivé a silne závislé od konkrétneho zloženia prípravku.
Prečo má zmysel poradiť sa s lekárnikom
V praxi sa lekárnici často stretávajú s tým, že ľudia užívajú probiotiká „pre istotu“, bez jasného cieľa alebo plánu, a často ich kombinujú s ďalšími liekmi či doplnkami bez toho, aby vedeli, čo od nich môžu realisticky očakávať. „Konzultácia má najväčší prínos vtedy, keď človek rieši konkrétnu situáciu – napríklad obdobie antibiotík, opakované hnačky, ťažkosti po cestovaní alebo opakujúcu sa vaginálnu dysbalanciu,“ dopĺňa Horáková. Lekárnik v takom prípade môže pomôcť vybrať vhodný prípravok podľa konkrétneho kmeňa, dávky a dĺžky užívania a zároveň nastaviť realistické očakávania.
Ilustračné foto: Freepik
