Cholesterol

Pojem cholesterol je širokej verejnosti všeobecne známy, menšia časť verejnosti však rozlišuje takzvaný "zlý cholesterol" (LDL - low density lipoproteins), ktorý spôsobuje ukladanie cholesterolu v stenách ciev a "dobrý cholesterol" (HDL - high density lipoproteins), ktorý je nápomocný pri zbavovaní sa toho "zlého cholesterolu". LDL ("zlý cholesterol") je totiž prostredníctvom HDL ("dobrého cholesterolu") transportovaný k pečeni a tam dochádza k jeho odbúravaniu žlčovými kyselinami. Z toho jasne vyplýva, že hodnoty LDL by mali byť v krvi čo najnižšie a hodnoty HDL, naopak, čo najvyššie (v praxi to napríklad znamená - nezjesť denne viac cholesterolu, ako obsahuje jeden vaječný žĺtok).

Cholesterol (z chemického hľadiska patrí medzi tuky) je v krvi stále prítomný, ak sa však trvalo zvýši hladina LDL, nastáva vývoj aterosklerózy (kôrnatenia tepien). Podľa výskumov viac ako polovica obyvateľov strednej Európy vo veku nad 45 rokov má zvýšenú hodnotu LDL - predovšetkým vďaka nadmernej spotrebe tukov, ktorá je v priemere 130 g na deň, pričom optimálne množstvo predstavuje 70-80 g. Pri zvýšenej hladine cholesterolu bývajú v krvi zvýšené aj hladiny iných tukov, čo spôsobuje, že krv sa stáva hustejšia a prúdi pomalšie - dochádza tak k postupnému upchávaniu tepien, ktoré vedie k srdcovému infarktu alebo porážke. Zvýšené hladiny tukov v krvi sa však môžu spolupodieľať aj na výskyte iných vážnych ochorení - cukrovke, poruche pečene, poruche obličiek...

Zvýšenú hladinu nežiaduceho cholesterolu v organizme môžu mať na svedomí tak genetické faktory - dedičná porucha látkovej premeny tukov, ako aj nesprávna životospráva; medzi ďalšie rizikové faktory vzniku aterosklerózy patrí vyšší vek, fajčenie a malá pohybová aktivita.