Čo sú črevné parazity
Majú viacbunkovú sústavu s rôznorodými orgánmi, vyžadujú jedného alebo viac medzi hostiteľov a ich rozmnožovanie väčšinou nastáva mimo človeka. Symptómy na chorom človeku sú rôzne a v niektorých ľahkých prípadoch nepozorovateľné. Odborná literatúra rozoznáva pri črevných parazitoch dva veľké kmene ploskavce a hlístovce.
Ploskavce:
- motolice sú zložené z dvoch prísaviek, ústna je spojená so žalúdkom a črevom, prísavka slúži na prichytenie s na povrchu
- pásomnice sú parazity, ktoré žijú v čreve a môžu byť dlhé aj niekoľko metrov, po prijatí do tela sa v čreve liahnu z vajíčok larvy, ktoré sa prevŕtaním čreva roznesú krvným obehom do tela
Hlístovce:
- mrľa ľudská spôsobuje hlavne u detí svrbenie konečníka, bolesti hrdla, striedanie hnačky a zápchy, príčinou nákazy je nedostatočná hygiena
- hlísta detská - dozrieva v čreve človeka, kam sa dostane v podobe vajíčok najčastejšie z neumytej zeleniny, ovocia a znečistenej vody, sprievodnými javmi pri silnejšej nákaze je únava, kašeľ a horúčka
Rizikové dovolenkové oblasti sú hlavne tropické a subtropické krajiny, príčinou môže byť nedostatočne tepelne spracované mäso, neumyté ovocie a nedodržiavanie zásad hygieny.
Niektoré druhy črevných parazitov rodu škrkaviek sú prenosné aj na človeka. Vyskytujú sa najmä u detí. Prenáša ich infikovaný pes alebo mačka, k človeku sa dostávajú aj cez vonkajšie prostredie a prach. K priamemu prenosu parazita zo psa na človeka však nedochádza. Chovateľom sa odporúča pravidelne odčervovanie a podávanie štyrikrát do roka antiparazitárne preparát. Pri základných zásadách hygieny, riziko prenosu ochorenia na človeka je minimálne. Výnimkou sú črevné parazity Giardia sa môžu prenášať obojstranne.
Toxoplazmóza
Tehotná žena by sa mala vyhýbať kontaktu s mačkami a najmä mačiatkami s hnačkovitým ochorením. Najčastejším zdrojom prenosu v súčasnosti však zostáva konzumácia nedostatočne tepelne spracovaného mäsa.
