Tu však nastupuje stres v zamestnaní, problémy s rodinou, ktoré sa viac či menej vedome odrážajú v našom jedálničku. Práve tu číha porucha príjmu potravy.
Porucha príjmu potravy. Čo to vlastne je?
Pre vysnívanú postavu sme často ochotní urobiť neskutočne veľa. Je jedno, koľko máme rokov, či ide o ženu alebo muža. Obmedzujeme jedlo, tvrdo športujeme, niekto si vyberá diétu alebo komplexnú zmenu životného štýlu. Ani jedno nie je samo o sebe zle, k vysnívanej postave sa postupne dopracujeme. Ak sa však telo a jeho krivky stanú posadnutím, môžeme ohroziť svoje fyzické aj psychické zdravie. Porucha príjmu potravy sa neobjaví zo dňa na deň, prichádza pomaly a postupne. Začína to chudnutím niekoľkých prebytočných kilogramov. Chudnutie sa však časom stane posadnutosťou a životnou prioritou. sa Človek s týmto ochorením sa často zatvára do vlastného sveta, v ktorom rieši len vlastný vzhľad a jedlo. Porucha príjmu potravy je charakterizovaná nezdravým prístupom k jedlu a vlastnému telu.
Ako vznikajú poruchy príjmu potravy? Nedá sa povedať, že by existoval jeden spúšťač tohto ochorenia. Typické je skreslené vnímanie vlastného tela.
Typické príčiny:
- Psychologické – spúšťačom bývajú emocionálne problémy alebo porucha osobnosti ako je napríklad depresia alebo úzkosť, zložité životné udalosti, rodinné faktory.
- Biologické - vznik môže zrýchliť genetická predispozícia, alebo aj nedostatočné množstvo niektorých hormónov v tele. Toto ochorenie postihuje vo väčšej miere ženy než mužov.
- Sociálne – tlak zo strany spoločnosti alebo rodiny.
- Fyzické – napríklad ochorenie žalúdka alebo pankreatitída.
- Medicínske – spôsobené liekmi.
Typy poruchy príjmu potravy
Porucha príjmu potravy sa radí medzi duševné poruchy. Osoby s týmto ochorením nie sú schopné prijímať potravu v dostatočnom množstve. Patria sem napríklad:
- mentálna anorexia,
- bulímia,
- záchvatové prejedanie sa.
Mentálna anorexia vedie k zámernému odmietaniu potravy. Osoby s anorexiou udržiavajú pre úmyselné znižovanie váhy extrémne nízky glykemický príjem. Ľudia s touto poruchou sa snažia držať vnútorne nastavených pravidiel príjmu potravy. Tento štýl držia dlhodobo, príjem je veľmi deficitný a typická je pre nich podváha.
Bulímia predstavuje prejedanie sa vo veľmi krátkom čase. Je to spojené s pocitom viny, zlyhania. Preto je ďalším krokom trest vo forme hladovania, veľmi intenzívneho alebo dlhodobého cvičenia a prípadne následné vyvracanie potravy. Pre rýchle odstránenie prijatého jedla z tela si človek s týmto problémom pomáha užívaním laxatív (látky s preháňacím účinkom) alebo diuretík (lieky na odvodnenie). Bulímia je sprevádzaná extrémnymi zmenami v jedálničku.
Záchvatové prejedanie sa je bulímii podobné. Chýba v ňom ale kompenzácia v podobe zákazu jedla a je to podobné extrémne správanie. Dotyčná osoba v krátkom čase zje veľké porcie jedla. Následne nastupuje pocit viny. Presýtenie býva spájané s bolestivými stavmi z prejedania sa. Situáciu rieši ďalším jedlom.
Menej časté poruchy stravovania
Sú však známe aj iné formy poruchy príjmu potravy. Nie sú také časté, ale dôsledky bývajú vážne. Patrí medzi nich napr.:
- syndróm pica (pojedanie nestráviteľných vecí),
- ruminatívna porucha (pre toto ochorenie je typické navrátenie žalúdočného obsahu späť do úst a jeho opakované prežúvanie, prehltnutie alebo vypľutie),
- reštriktívna porucha príjmu potravy (človek s touto poruchou nerieši chudnutie alebo tvar postavy, ale sa vyhýba určitým potravinám kvôli ich chuti, konzistencii, vzhľadu alebo teplote).
Upozornenie: do kolotoča poruchy príjmu potravy môžete spadnúť aj nevhodne vybranou diétou, pretože aj tu musíte dbať na správne zloženie živín. Dôkladne si zvážte, či je pre vás daná diéta vhodná. Ak máte pochybnosti, obráťte sa napríklad na výživových poradcov diéty Prodietix, ktorí vám dobre poradia a vyberú vhodnú formu stravovania.
S týmto druhom ochorenia by človek nemal zostávať sám. Zvyčajne je potrebná spolupráca niekoľkých odborníkov – praktického lekára, psychológa, psychiatra a nutričného terapeuta. Tak isto je dôležitá podpora rodiny. Zásadný je však prvý krok – priznať si, že si s danou situáciou neporadíme sami. Rozrozprávať sa o svojom probléme s lekármi a rodinou prináša samo o sebe značnú úľavu.
