Ako zistiť stav imunity? A prečo jej škodí málo, ale aj veľa vitamínov?
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) stanovila každoročne na 1. marca Svetový deň imunity. Pre človeka totiž plní imunitný systém špeciálnu, výnimočnú funkciu, ktorá nie je charakteristická pre žiadny iný systém. „Je to funkcia permanentného skríningu vonkajších a vnútorných faktorov na ochranu a zabezpečenie ľudského života,“ hovorí MUDr. Polina Syniachenko PhD., všeobecná lekárka bratislavskej kliniky Inštitútu zdravia a krásy FRAIS. Ako však zároveň upozorňujú aj ďalší odborníci, imunita nám z roka na rok klesá.
Dôležitá imunita
Práve imunitný systém nás chráni pred rôznymi infekčnými, ako vírusy, baktérie, plesne atď., ale aj neinfekčnými agensmi, ničí nádorové, ako aj defektné a mutantné bunky, udržiava stálosť vnútorného prostredia – homeostázu. „Za týmto účelom funguje imunitný systém v úzkej spolupráci s nervovým a endokrinným systémom. Tvoria jeden systém a spoločne vykonávajú kontrolu, riadenie a ochranu organizmu pred rôznymi vonkajšími a vnútornými vplyvmi. Pamäť, nálada, myslenie, schopnosť učiť sa a následne aj kvalita ľudského života do značnej miery závisia od stavu imunitného systému,“ upozorňuje doktorka Polina Syniachenko.
Imunita klesá, alergií pribúda
Hoci imunita je pre kvalitu života veľmi dôležitá, populačná alebo stádová imunita z roka na rok klesá. Nastáva dokonca paradox. „Moderný život, najmä nedostatok spánku, podvýživa, nekontrolované užívanie antibiotík, urbanizácia atď., znižuje imunitu, no vďaka technologickému pokroku a očkovaniu sa mnohé infekcie podarilo dostať pod kontrolu,“ hovorí MUDr. Polina Syniachenko. Zhoršila to aj pandémia Covid-19, z ktorej sa stáva endémia.
Zároveň v ambulanciách pribúda pacientov s rôznymi alergiami. „Prudký nárast výskytu je spojený so zvýšením alergénnej záťaže na osobu. Znečistenie životného prostredia chemickým odpadom, nezdravá strava, sedavý spôsob života, nekontrolované užívanie antibiotík, každodenný stres vedú k tomu, že ľudský organizmus sa stáva čoraz náchylnejším na alergény,“ upozorňuje.
Čo je za tým?
Stav imunity pritom ovplyvňuje viacero faktorov. Ako však podotýkajú odborníci, nie je pravda, že ak dieťa necháme jesť zo zeme, neumýva si ruky či chodí bosé, ako to bolo v minulosti, bude mať v dospelosti lepšiu imunitu. „Existuje niekoľko hlavných faktorov, ktoré ovplyvňujú vývoj imunity dieťaťa. Prvým je spôsob, akým sa dieťa narodí. Deti, ktoré sa rodia cisárskym rezom, majú niekoľkonásobne vyššiu pravdepodobnosť, že budú trpieť alergiami, obezitou, horšie reagujú na očkovanie. Ide o to, že takéto deti sú zbavené normálnej mikroflóry. Pri prirodzenom pôrode, v čase prechodu pôrodnými cestami matky, získava dieťa materskú mikroflóru, ktorá mu v prvých mesiacoch života pomáha brániť sa proti patogénnym mikroorganizmom,“ podotýka. Druhým je dojčenie. „Čím dlhšie dieťa dostáva materské mlieko, tým lepšia bude jeho imunitná odpoveď na agresívne faktory prostredia. Imunoglobulíny obsiahnuté v materskom mlieku vytvárajú spoľahlivú ochranu pred rôznymi infekčnými ochoreniami,“ konštatuje. Dôležité je aj včasné očkovanie. To totiž vytvorí normálny vývoj imunitnej odpovede. „A, samozrejme, genetické faktory, ako je faktor nekrózy nádorov, gén pre povrchový antigén CD40, gény hlavného histokompatibilného komplexu, alfa receptor pre interleukín-2 a iné. Mutácie v týchto génoch môžu viesť k narušeniu normálneho fungovania imunitného systému,“ podotýka MUDr. Polina Syniachenko.
Vitamíny? Áno aj nie
Vitamíny sú síce veľmi dôležité, nie sú však všeliek. Hoci imunitu podporujú, veľké množstvá skôr škodia. „Užívanie vitamínov v období jeseň-zima je prijateľné a odporúčané. Ale nie je potrebné užívať vitamíny dlhodobo. Nedostatok aj prebytok môžu viesť k závažným vedľajším účinkom. Na účely prevencie odporúčam užívať multivitamínové komplexy v kurzoch 2 mesiace 2-3 krát ročne,“ upozorňuje MUDr. Polina Syniachenko.
Pred užívaním vitamínov je tak podľa doktorky dôležitý krvný test na vitamíny. „V prípade nedostatku niektorých vitamínov všeobecný lekár vypočíta potrebnú dennú dávku v závislosti od pohlavia, veku a úrovne nedostatku vitamínov, predpíše tabletky a určí trvanie liečby. Tiež je potrebné poradiť sa s lekárom o kompatibilite vitamínov s inými liekmi,“ konštatuje. Napríklad niektoré vitamíny a minerály sú navzájom nekompatibilné. Nežiaduce je užívať B1 súčasne s vápnikom alebo horčíkom: neinterferujú s absorpciou B1, ale znižujú jeho rozpustnosť vo vode. Vitamín D zas nemožno kombinovať s A, pretože sa navzájom neutralizujú, a pod. Je tak dôležité ich užívať buď samostatne alebo striedavo.
Pozor na životný štýl
Imunitu tiež môžeme podporiť aj zdravým životným štýlom. Teda nefajčiť, nepiť alkohol, dodržiavať odporúčania lekára pri užívaní antibiotík, vyhýbať sa každodennému stresu. „Odporúčam všetkým svojim pacientom, aby viedli aktívny životný štýl, pravidelne cvičili, jedli správne a múdro, dbali na prísun tekutín a vitamínov, normalizovali spánok. Nedostatok odpočinku tiež negatívne ovplyvňuje imunitný systém,“ podotýka MUDr. Polina Syniachenko.
Nedostatok imunity môžu, naopak, naznačovať časté recidívy infekčných ochorení dýchacích a močových ciest, únava, slabosť, ospalosť, nespavosť, horúčky. „Imunodeficiencie sprevádzajú aj kandidóza, furunkulóza a generalizovaný herpes, lymfadenopatia,“ dopĺňa. V takom prípade je potrebné kontaktovať lekára - buď všeobecný lekár, alebo imunológ urobia potrebné vyšetrenia. „V prípade potreby na našej klinike realizujeme autoimunologické vyšetrenia, skríning na systémové a alergické ochorenia. To všetko umožňuje rýchlo zistiť príčinu imunodeficiencie u 95 % pacientov,“ dodáva MUDr. Polina Syniachenko z bratislavskej kliniky FRAIS.
