Na jej príprave sa podieľali štátni analytici z rezortov financií, školstva, práce, sociálnych vecí a rodiny a zdravotníctva v spolupráci s Nadačným fondom Telekom pri Nadácii Pontis, občianskym združením Nepočujúce dieťa a odborníkmi v téme nepočujúcich.
Odborníčky z oblasti špeciálnej pedagogiky, logopédie či psychológie chodievali na pravidelné návštevy priamo do domácností rodín s deťmi s poruchou sluchu v ich ranom veku (0-7 rokov). Prostredníctvom terénnej včasnej intervencie pripravovali rodiny na nové podmienky, pomáhali im prijať hendikep ich dieťaťa a naštartovať jeho aktívny rozvoj cez výchovu a vzdelávanie. Vďaka tejto pomoci sa deťom darilo lepšie sa vysporiadať so sluchovým znevýhodnením, čo sa odrazilo na ich uplatnení v škole i neskôr v živote. Počas piatich rokov fungovania programu poskytli mobilné pedagogičky intervenciu takmer 200 deťom a ich rodinám. „Tento rok sme sa rozhodli, že namiesto individuálnej pomoci rodinám rozbehneme širšiu kampaň s cieľom zaistiť vyššiu štátnu podporu pre terénnu včasnú intervenciu. Aby sa tento nástroj dostal všetkým rodinám, ktoré to potrebujú,“ vysvetľuje Hrica dôvody vzniku odbornej analýzy.
Podľa štátnych analytikov je terénna včasná intervencia pre deti so sluchovým postihnutím vysoko nákladovo efektívnym nástrojom. Každé euro investované štátom do tohto nástroja by sa mu vrátilo viac ako trojnásobne. „Ušetrili by sa náklady na špeciálne vzdelávanie a sociálnu pomoc, vďaka lepšej inklúzii by sa tiež zvýšila zamestnanosť, čo znamená prínosy pre štát v podobe daní a odvodov. Človek so sluchovým postihnutím zároveň môže realizovať svoj potenciál, čo samozrejme zvyšuje jeho kvalitu života,“ hovorí Soňa Slobodníková, analytička Útvaru hodnoty za peniaze z ministerstva financií, ktorá sa na analýze podieľala.
Napriek tomu, že na včasnú intervenciu pre deti so zdravotným postihnutím, vrátane detí so sluchovým postihnutím, existuje zákonný nárok, je včasná intervencia na Slovensku dostupná iba v obmedzenej miere. I kvôli tomu sú deti so sluchovým postihnutím a ich rodičia z rôznych oblastí života čiastočne vylúčení, čo napokon často znamená zvýšené náklady pre štát. „Deti so sluchovým postihnutím navštevujú materskú školu dvakrát menej ako deti z bežnej populácie, rodičia týchto detí často odďaľujú svoj návrat do práce. Tretina detí sa vzdeláva v špeciálnom prúde vzdelávania a iba menej ako desatina absolventov stredných škôl pokračuje v štúdiu na vysokých školách,“ vysvetľuje analytička. Dospelé osoby so sluchovým postihnutím sa následne ťažšie uplatňujú na trhu práce. Podľa analýzy by štát mal investovať 1 milión eur ročne na to, aby pomoc v podobe včasnej intervencie dostalo každé zo 170 detí s poruchou sluchu, ktoré sa podľa odhadov ročne narodia na Slovensku.
