Psychológovia sa čoraz častejšie stretávajú so sťažnosťami na nové emočné vypätie - "vianočný kolotoč". Dokonca aj ležérnejší jedinci sa po niekoľkých týždňoch neustálych atakov nakoniec nechajú strhnúť a podľahnú masovej hystérii a mediálnemu tlaku Vianoc. Ovšem bez nadšenia, s pocitom "ako u zubára" - musia, a nech to teda majú čo najskôr za sebou. S pohodou, pokojom a radostným očakávaním, ktoré by mali prinášať vianočné sviatky, to nemá vôbec nič spoločné.
Ženy, ktorým hovoríme dokonalé gazdinky, podliehajú priam "vianočnej panike" - nakúpiť, vyleštiť, napiecť, navariť... Veď, čo iné sa dá robiť, však? Patrí to k životu: tlačiť sa medzi hysterizujúcimi davmi ľudí, nakupovať čosi celkom zbytočné, stavať sa do dlhých radov pred pokladňami, pozerať na nervózne, zvädnuté tváre okolo seba a počúvať, čo všetko títo ľudkovia už majú v rámci nákupných orgií a vianočného bláznenia za sebou a čo ich ešte len čaká. A potom ďalšia šichta: balenie a schovávanie všetkých tých vianočných "krámov" a veľkolepé upratovanie, ktoré rodina pokladá za samozrejmosť, a napokon ho ani nezaregistruje. A nakoniec tretia fáza: zdobenie, pečenie, varenie, nekonečný prúd sentimentálnych, ťahavých pesničiek a kolied, únavne "originálne" vianočné frázy a... štedrovečerný kolaps.
Na Vianoce každá rada drahá. Nejedna rodina sa nespočetnekrát dohodla, že si pod vianočný stromček nebude kupovať okrem obľúbených sladkostí nijaké darčeky a predvianočný, ako aj vianočný čas strávi spoločnými prechádzkami, výletmi do prírody, nad obľúbenými knihami a podobne. Výsledok? Nakupuje, leští sa a pečie ako zvyčajne. Vianoce sú skrátka neovládateľný fenomén. Pre väčšinu. Odpor im kladú iba tí najsilnejší, najnonkonformnejší a najznechutenejší. Všetci ostatní absolvujú neradostné hektické nákupy, ako aj predvianočné neurotické záchvaty a rodinné hádky typu "dať do zemiakového šalátu cibuľu alebo nie?", prímajúc na záver fakt, že ich osobný majetok sa rozšíril o knihy, svetre, krémy, šály, diskmany a peňaženky, ktoré by si nikdy nekúpili. Ale... čo už?
Ako odborníci na ľudskú dušu vedia, o čosi lepšie sa spracováva "vianočná pohoda" v rodinách s malými deťmi. Rozžiarené očká malých človiečikov dávajú všetkému tomu nezmyselnému chaosu aspoň nejaký zmysel. Pomerne dramatická situácia však býva v rodinách s dospelými deťmi, ktoré sa chcú svojimi darčekmi blysnúť pred rodičmi, alebo, prenesúc si do dospelosti súrodeneckú súťaživosť, predháňajú sa v množstve a cene zadovážených darčekov. A tak porovnávanie, pocit trápnosti a netaktné poznámky už "rozhodili" nejednú rodinu v tých "najsviatočnejších chvíľach" Štedrého večera.
Neznášate Vianoce? Nezúfajte, sú len raz do roka. Napokon, máte možnosť voľby: absolvujete celý ten blázinec ako zvyčajne a po vianočných sviatkoch si zhlboka vydýchnete, s nekonečnou, oslobodzujúcou úľavou, ako uzdravujúci sa človek po ťažkej chorobe; alebo začnete pracovať krok za krokom a rok za rokom na svojej nezávislosti a nonkonformnosti; prípadne, ako sa v stave ohrozenia patrí, necháte pracovať svoje inštinkty a dáte prednosť úniku - podľa svojho gusta: do malej, v horách ukrytej chalúpky bez televízora alebo slnkom prežiareného apartmánu niekde v trópoch. Je to len a len na vás. Tak teda krásne Vianoce! Nech prežívate sviatky pokoja a mieru naozaj v mieri, a to predovšetkým so sebou!
